Brother's friend | taekook

~ 18 ~

Počas cesty sme sa ani nerozprávali, pretože sme nechceli vyčerpať veľa energie. Stačilo že bežíme. Prekvapivo tam tá mikina bola. Jimin ju rýchlo vzal a ochranársky si ju tisol k telu. Cestou späť sme už nemuseli behať.

„Dnes som prespal u Jungkooka." Pochválil som sa keď sa ma opýtal čo je nové. „A? Ako si sa tam vôbec ocitol?" Zdvihol jedno obočie a uprel na mňa svoj zvedavý pohľad. Začal som jej všetko rozprávať. Evidentne bol Jimin s vývojom spokojný. Práve keď mi rozprával o Yoongim, začalo pršať. Rozbehli sme sa k altánku ale aj tak to nepomohlo. Dobehli sme celé zmoknuté.

„Prepáč." Ospravedlňujúco som sa pozrel na Chanyeola keď som mu vracial jeho mikinu aby ju dal vysušiť keď rozpália oheň.

Bola mi zima ale odmietol som ako Jinovu, tak Yoongiho mikinu.

„Vezmi so ju, a hneď!" Rozkázal mi Jungkook a podával mi jeho mikinu. „Nechcem, ďakujem. Nechcem aby ste boli kvôli mne chorí." Odmietol som aj jeho. Lenže on sa nevzdal, sadol si ku mne a behom chvíle si ma posadil do lona. So záujmom som ho pozoroval a snažil sa zistiť čo má v pláne. Zrazu mi rýchlo pretiahol mikinu cez hlavu a ja som sa ocitol v teple. Nádherne tá mikina po ňom voňala. „A nedávať dole!" Rozkázal mi znovu keď ma posadil späť na lavičku.

Práve keď vstával, udrel blesk. Zľakol som sa a zapišťal. Neznášam búrky. Mám z nich strach. Rýchlo som sa vydal za Jiminom. „Poď sem Tae, to bude dobré." Objal ma a začal ma hladiť ma po vlasoch. Dýchanie sa mi upokojilo pokiaľ neudrel ďalší blesk. Začali sa mi triasť nohy a po chvíli aj ruky. Namjoon ku mne hneď pribehol a začal sa o mňa starať. „Čo som ti povedal. Choď preč! Zvládnem to." Bolo to klamstvo. Nezvládnem. Z hromov a bleskov mám až panický strach. Namjoon vedel že klamem ale odišiel.

Onedlho jeho miesto vystriedal Jungkook. „Bojíš sa?" Neodpovedal som mu a ďalej sa tlačil k Jiminovi. „Zlato, udusíš ma." Trochu ma potľapkal po chrbte ale ja som sa nehodlal pustiť. „Vezmem si ho." Jimin musel len prikývnuť pretože jeho odpoveď som nepočul.

Udrel ďalší blesk. Pritisol som sa ešte viac. To už Jimin zalapal po dychu. „Poď ku mne." Vyzýval ma Jungkook. Nevnímal som ho pokiaľ mi nevytrhol od Jimina ruku. Hneď ako som sa naňho pozrel, nastavil mi náruč, ale stále mi držal ruku.

Váhal som len chvíľu pretože sa ozval blesk priamo za mojim chrbtom.

Hodil som sa mu do náruče a dúfal že ma upokojí. Chvíľu ma hladil po chrbte a po vlasoch, ale keď to nepomohlo, začal sa so mnou hojdať.

Podarilo sa.

Stále som sa bál ale už som sa netriasol.

Chalani vytiahli fľašu a začali ňou točiť. To sa mi nepáči. Točili a točili. Niekoľkokrát to padlo na Jungkooka ktorý plnil úlohy bez toho aby ma pustil. Zatancoval. Zaspieval. Mimochodom, nádherne spieva. Dal pusu Yoongimu, zatiaľ čo ich Jimin prepaľoval pohľadom. A vypil detské šampanské na ex.

Ja som našťastie nehral. Namjoon chalanov prehovoril. Nebol som schopný hrať keďže sa každú chvíľu ozývali blesky. A ja som bol pokojný len v Jungkookovom náručí.

„Pravda alebo Odvaha." Opýtal sa Namjoon Jungkooka na ktorého to práve padlo. „Odvaha." Prehlásil akoby to bolo predsa jasné. Chalani sa poznali veľmi dobre takže pravdu si skoro nikdy nedávali.

„Pobozkaj Taeho." Ležal som v pokoji dokiaľ mi Namjoonové slova nedošli. Pozrel som sa naňho obrovskými očami a on sa len anjelsky usmieval. „Nevadí?" Náš prvý bozk som si predstavoval inak ale čo sa dá robiť?

„Nie." Na viac som sa nezmohol.

~ ~ ~

Po DLLLLLHŠOMMMM čase ďalšia časť. Majte sa vy potkany😙😙

💩➡️🚽