Pokiaľ nič nemáš, nemôžeš nič stratiť

18. Prekvapenie

Posledné mesiace ubehli ako voda. Veľa času som trávila práve prípravami na maturity alebo som tých pár voľných chvíľ trávila s Jakubom či Lily.

Avšak posledné dni som trávila doma zahrabaná učebnicami a snažila som sa dostať do hlavy ešte nejaké vedomosti. Dobré bola pravda, že už som mala za sebou písomné maturity, ale moja perfekcionistická stránka sa chcela naučiť ešte viac, aby som pri ústnych skúškach nepohorela.

Listovala som otázkami k matematike, keď mi začal vyzváňať telefón. Otočila som sa a pozrela kto mi volá. Jakub.

Mimovoľne som sa pousmiala, vzala som mobil a prijala hovor.

,,Ahoj drahá." Ozve sa z mobilu zvodným hlasom.

,,Ahoj láska." Oplatím mu pozdrav roznakým spôsobom. ,, Už ti chybám?"

,, Nemáš tušenia ako veľmi." Odpovie mi a ja sa začervenám, aj keď viem, že ma nemôže vidieť.

,,Ooo to je zlaté. Aj ty mi chýbaš." Poviem a myslím to vážne. Nevideli sme sa už zopár dní a to odlúčenie začínalo byť čím ďalej tým neznesiteľnejšie.

,,Pozri sa z okna." Povie napokon.

,, Prečo?" Opýtam sa nechápavo.

,,Urob mi radosť a pozri sa." Zopakuje a viem si presne predstaviť, ako sa tvári.

,,Dobre, idem."

Otvorím okno a vyzriem von. Skúmam napoly prázdnu ulicu a prižmúrim oči, keď mi zasvieti slnko do očí. Skloním hlavu nižšie a zrak mi pristane pred našimi vchodovými dverami.

Vtedy si ho všimnem a úsmev sa mi rozšíri po celej tvári. Má oblečenú obyčajnú sivú mikinu a modré rifle, ale aj tak vyzerá veľmi príťažlivo. V ruke drží kyticu červených ruží a žiarivo sa na mňa usmeje.

,,Beťár!" Zakričím so smiechom. Zavriem okno a vybehnem z izby. Rýchlo zbehnem po schodoch do predsiene, roztvorím dvere a hodím sa mu so smiechom do náručia.

,, Aká si len náruživá." Zasmeje sa a potom ma konečne pobozká. Je pravda, že sme sa nevideli iba zopár dní a možno toto celé trochu preháňame, ale je mi to srdečne jedno. Vychutnám si jeho sladký bozk a potom sa odtiahnem.

,,Ako keby si mi to mal za zlé." Zasmejem sa a pobozkám ho na špičku nosa. ,,Pre teba." Žmurkne na mňa a podá mi kyticu. Usmejem sa naňho. ,, Ďakujem zlato."

,,Tak a teraz sa bež obliecť. Beriem ťa na rande. Potrebuješ si oddýchnuť a ja tiež." Povie mi. ,,Jakub... " Začnem. ,,Nicole, ty to už predsa všetko vieš a maturity bez problémov zvládneš. A môžem byť hádam trochu sebecký a ukradnúť si ťa na pár hodín pre seba." Zamračí sa na mňa.

,,Som rada, že mi tak dôveruješ." Pousmejem sa. ,,Daj mi desať minút. A poď zatiaľ dovnútra." Poviem a vojdeme do domu.

Vybehnem hore po schodoch a kvety vložím do vázy s vodou. Potom vytiahnem žltú sukňu, silónky a blúzku. Rýchlo sa oblečiem a upravím. Napokon si vezmem kabelku s najdôležitejšími vecami a vrátim sa dole.

Jakuba nájdem spolu s mojím bratom v obývačke. O niečom sa v tichosti rozprávajú a Tomáš nakoniec Kuba potlapká po chrbte.

,,Čo tu kujete za pikle?" Opýtam sa ich, keď si ma všimnú. ,,Ale nič sestrička, len som si s Jakubom niečo ujasňoval." Žmurkne na mňa.

,,Ach tak. Ideme?" Zasmejem sa. ,, Áno, tak sa maj Tomáš." Mávne na môjho brata a vezme má za ruku. ,,Pá braček." Cmukme naňho a potom už vyrazíme preč.

.......

,,My ideme do kníhkupectva?" Poviem a neskrývam iskričky v očiach. ,, Áno láska. Musím ťa predsa trošku rozmaznávať. Môžeš si vybrať, čo len chceš." Zasmeje sa.

,,Ale vieš, že si ma nemusíš kupovať knihami?" Zamračím sa naňho na oko. ,,Viem miláčik, ale chcem." Žmurkne na mňa a zastrčí mi prameň vlasov za oko. ,,Tak poď. Vyber si niečo."

Nakoniec teda prikývnem a vyberiem sa poobzerať po nových knihách. Siahnem po novom diele Mesta Lunu, ale hneď ho aj odložím, keď zbadám cenu knihy.

,,Vezmi si ju." Povie mi Jakub stojací za mojím chrbtom. ,,Jakub je to drahé a..." Protestujem.

,, Neurážaj ma drahá." Odpovie a podá mi knihu do rúk. ,,Tak dobre, ale nič viac nechcem." Poviem a tvrdohlavo sa mu zahladím do očí. Pohľad mi opláca, ale ja som neoblomná. Nakoniec sa poddá.

,,Tak fajn." Prikývne a potom odíde knihu zaplatiť.

.......

,,Zakry si oči týmto." Povie, keď zastaví autom pred jeho domom. Prekvapene naňho pozriem. ,, Prosím." Pousmeje sa. ,,Dobre." Nechápavo pokrčím ramenami.

Pomôže mi výjsť z auta a odnaviguje ma až niekde do domu. Alebo ani nie do domu.

,,Tak môžeš si to dať dole." Zašepká mi do ucha a mne po chrbte prebehne príjemné teplo. Rozviaže mi šatku a odkryje mi oči.

Pohľad mi zostane stáť na stole s pripravenou večerou, vonku na terase. ,,To si pripravil ty?" Opýtam sa ho neveriacky. ,, Áno, za pomoci sestry. Pred chvíľou odišla." Prikývne a odsunie mi stoličku.

,,Nech sa páči madam." Usmeje sa na mňa. ,, Ďakujem, pane." Zasmejem sa a sadnem si.

,, Vyzerá to skvelo." Okomentujem jedlo a potom sa doňho pustíme.

Dlhé hodiny po večeri sa ešte rozprávame, bozkávame a nakoniec skončíme u Jakuba v izbe.

.......

O týždeň neskôr nervózne postávam pred učebňou, v ktorej sa koná ústna maturitná skúška.

Som nervózna a vôbec to neskrývam. Najhoršie je, že som medzi prvými v mennom zozname a Lily s Jakubom idú až po mne. Aj keď nechcela by som byť na Filipovom mieste. Ten tam už totiž bol a práve ho skúšali.

Nemo pozerám na chodbu, keď sa tam konečne zjaví aspoň Lily. ,,Och Lils, konečne. Čakať tu sama je vražedná misia." Poviem nervózne a ona sa zachichoce.

,,Nicole, kľud máš to v malíčku. Práve ty si sa z nás pripravovala najviac." Zasmeje sa. ,,Ale prosím ťa, kdeže. Prisahám, že mi práve vypadlo úplne všetko." Neveselo sa zasmejem.

,,Ide tvoj talizman." Pousmeje sa a ukáže za mňa. Keď sa otočím zbadám Jakuba ako si to v kľude mieri k nám.

,,Niekto je tu až príliš v pohode." Okomentujem. ,,A niekto tu je až príliš nervózny." Zasmeje sa.

,,Nie som nervózna, len..." Začnem, ale on má iba objíme a vtisne mi bozk do vlasov. ,,Ty to zvládneš, drahá." Povie a potom ma pobozká na pery.

Bozk prehĺbim a chvíľu sa tam nežne a pomaly bozkávame. Keď nám dôjde vzduch, odtrhneme sa od seba a vzápätí sa otvoria dvere učebne.

Výjde z nich Filip s úsmevom, očividne spokojný s výsledkom. Hneď za ním sa zjaví učiteľka. ,, Slečna Horváthová, ste na rade." Povie mojím smerom.

Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem. ,,Tak ja idem." Poviem a venujem mu posledný rýchly bozk. Potom sa už vyberiem do učebne.

.......

Ospravedlňujem sa, že až takto neskoro, ale nestíhala som. Rodinné záležitosti.

No každopádne už nám zostáva len posledná kapitola + epilóg. Ako sa vám páčila dnešná časť? A ako myslíte, že zvládnu maturity?

Vaša Lady B