Pokiaľ nič nemáš, nemôžeš nič stratiť

4. Opitá...? Možno

Týždeň prešiel rýchlo ako voda a zrazu tu bola sobota. S ňou samozrejme prichádzala na rad aj párty u Gabriely.

Popravde som mala chuť schytiť svoj mobil a zavolať Lily, že nikam nejdem. No to som jej skrátka urobiť nemohla, keďže som deň predtým videla ako veľmi sa aj tú párty teší. Mojou taktikou na večer teda zostávalo nájsť si pokojný kút v Gabikinom dome a v pokoji tam dočítať Malé ženy.

Po pol hodine ležania v posteli a premýšľaním nad zmyslom svojho života som sa nakoniec vyšuchtala z postele a nakráčala som si to do kúpeľne. Nutné som sa potrebovala dať trochou dokopy a schladiť sa studenou sprchou tiež neuškodilo.

Po pätnástich minútach som vyzerala ako tak živo, a tak som v teplákoch a mikine zišla dole do obývačky spojenej s kuchyňou. Nikto tu zatiaľ nebol, takže som si raňajky musela pripraviť sama. Poviem vám to narovinu, varenie nie je moja silná stránka. Ako ste si už asi všimli som tak trochu chodiaca pohroma. Preto som radšej zvolila jogurt s ovocím a horkou čokoládou a v pokoji som sa najedla.

.......

Za hodinu sa v kuchyni zjavil aj môj starší brat. ,, Dobré ráno. Čo máme na raňajky?" Opýta sa ma. ,,Povedala by som, že to čo si nájdeš." Uchechtnem sa a on sa začne prehrabávať v skrini.

,, Tuším bude treba ísť na nákup." Povie a poškriabe sa na zátylku. ,,Ale ja s otcom ideme pomáhať Robovi s tým sťahovaním. Nezájdeš do obchodu ty sestrička?" Opýta sa ma s prosiacim výrazom v tvári. ,, Áno v pohode. Aj tak nemám doobeda, čo na práci. Až okolo šiestej ideme s Lily na tú párty." Prikývnem a zaškerím sa.

,, Prosím ťa nerob z toho takú drámu. Prosto si to uži. Si ešte mladá, tak sa trochu uvoľni." Mrkne na mňa. ,, Pokúsim sa, braček." Prisľúbim mu napokon.

.......

Postávala som pri dlhých regáloch jedla v obchodena študovala nákupný zoznam. Kontrolovala som či mám všetko, čo potrebujeme. Keď som si bola istá tým, že som vzala všetko, rozhodla som sa ísť k pokladniam. Najlepšie k samoobslužným. Lenže keď som zdvihla hlavu, zbadala som osobu, ktorú som tam vôbec nečakala.

,,Na nákupoch Horváthová?" Opýta sa ma Jakub, keď ma zbadá. ,,Predstav si." Odseknem mu. ,,Ale noták nemusíš být hneď agresívna." Mrkne an mňa. Počkať... ON na mňa mrkol?!!

,,Eee..." Hľadám slová. Čo to má sakra byť? ,,No tuším ti dnes došli slová." Uškrnie sa a opäť je to typický Jakubovský úsmev. Vlastne je celkom pekný. A tie dolíčky sú... DOPEKLA!!! Nad čím to zasa premýšľam? ,, Počul som, že večer ideš na tú párty ku Gabriel. Prekvapila si ma. Každopádne sa tam teda vidíme." Povie akoby mimochodom a pomaly sa vydá svojou cestou. Tak počkať!

,,Nie nedošli mi slová. Len som sa zamyslela. A ako to myslíš, že budeš na tej párty?" Opýtam sa trochu priškrtene. Čo sa mi život snaží týmto celým naznačiť? Prečo je pomaly všade kam sa pohnem? Pýtam sa sama seba zatiaľ čo mi odpovedá.

,,Ideme tam s chalanmi." Mikne plecami. ,,Tak sa zatiaľ maj, Horváthová." Povie, zmizne preč a nechá má bezradne stáť v obchode. Super takže tam bude pomaly celá trieda. On, Samo a Filip určite. Potom ja a Lily. To bude katastrofálny večer...

.......

Keď s prišla domov z nákupu, stále som musela premýšľať nad tým čo sa stalo v obchode. Naozaj mi napadlo, že je pekný? A že ma pekný úsmev? Bože čo sa to so mnou deje? Sprosté hormóny!