Rany v tvojom odraze | George Weasley

1. KAPITOLA

DÔVODOV, PREČO NEÍSŤ NA SVADBU BOLO MNOHO, NO PREDSTAVA, ŽE BY Z NICH MALA VYTVORIŤ VÝHOVORKY, SA JAVILA AKO NÁPAD ODSÚDENÝ NA NEÚSPECH. Angelina ležala na posteli, skrytá pod hromadou rozhádzaného oblečenia a v duchu počítala do desať. Nie, ešte nikdy jej to nepomohlo, no v zúfalosti človek vyskúša všetko, aj keď sa pri tom bude cítiť ako absolútny idiot.

,,Počúvaš ma?" Ozvalo sa z reproduktoru mobilu, ktorý spolu s Angelininou rukou jediný vytŕčal z kopy šiat.

,,Nechcem tam ísť, Katie," Zareagovala na svoju priateľku a s povzdychom sa posadila.

,,Pozri, trvalo mi hodinu, kým som Robyn presvedčila, že ideme. Musela som jej odprisahať, že tam idú aj Molly, Lucy a všetci ostatní krpci. Nenúť ma, aby som teraz presviedčala aj teba," V slúchadle sa ozvalo niekoľko viet adresovaných dcére Katie. ,,Za chvíľu som u teba. León vezme deti a pôjdu autom. Dúfam, že si sa už aspoň umyla."

Hovor sa ukončil skôr, ako stihla Angelina protestovať. Vedela, že nakoniec bude musieť ísť, či chce alebo nie. Bola to predsa svadba jej priateľa. Lee a Alicia sa dali dokopy pár týždňov po vojne. V tej dobe to nikoho neprekvapilo - prvé dva roky od porážky Voldemorta jej prišlo niekoľko svadobných oznámení. Doteraz sa jej však darilo takýmto akciám vyhýbať.

Nemohla ho vidieť. Nemohla sa mu pozrieť do tváre bez toho, aby sa pokúsila do nej vraziť metlou. A to si nemohla dovoliť. Určite nie teraz, keď im Magochester United nechal na zákazku vyrobiť nové Blesky.

Otrávene sa postavila a zo spleti látok vytiahla tmavozelené priliehavé šaty. Z nočného stolíka zdvihla prútik a pár švihmi vyhladila pokrčené rukávy. Outfit ešte doplnila náhrdelníkom s príveskom zlatej strely od mami, ktorý dostala k úspešnému ukončeniu štúdia. Keď si pri zrkadle prečesávala husté tmavé vlasy, ktoré sa jej na pleciach jemne vlnili, z kuchyne započula potiahnutie kľučky.

,,Máš ešte pol hodinu," Katie sa do pár sekúnd opierala o zárubňu Angelininej izby. Po chvíli pohľad presunula z nástenných hodín späť na svoju priateľku. ,,Uvidíš, nebude to také zlé. Možno iba kúsok trápne..."

,,Skôr sa mi bude snažiť aktívne vyhýbať," poznamenala tmavovláska rozladene.

,,Ale noták, nebuď pokrytec. Štyri roky som ťa nevidela na žiadnej oslave, stretnutí, hocičom, kde sa mohol objaviť. A nepresvedčíš ma, že si mala tréningy. Myslím, že nikto z nás nebol taký hlúpy, aby ti to uveril."

,,Katie, nechajme to tak," Angelina si nahádzala do kabelky makeup a hlavu pootočila do rohu miestnosti, kde mala o stenu opretý svoj Blesk. Zaváhala.

,,Nechceš tam hádam letieť," S prekríženými rukami na hrudi vystrúhala Katie zmätený výraz.

,,Nie, iba som zvažovala, či by sa Georgovi nehodil rozbitý nos."

,,Angelina!"

,,Robím si srandu," Angelina mykla plecami a prešla do kuchyne. Potichu zamrmľala: ,,Samozrejme, že by sa mu hodil, tak načo sa obťažovať."

,,Raz na to aj tak muselo prísť. Nemôžete sa do konca života nerozprávať," Katie a postavila pred zrkadlo. Prstom sa pokúsila odstrániť otlačený očný tieň pod okom.

,,Myslím, že naposledy toho povedal dosť," A ona nebola dostatočne silná, aby zaregovala tak, ako chcela.

,,Ale vieš, že na tom nebol dobre. Stále nie je. Nevidela si ho."

Mlčala. Bolesť nebola niečím, čo by sa dalo porovnávať. Tá Georgova bola veľká a nikdy nemala šancu sa zahojiť. Tak veľmi však dúfala, že sa s ňou naučí žiť. Nie prežívať, nie sa strácať sám v sebe. Žiť, nájsť sa. Priala mu to. Napriek tomu, že jej tak veľmi ublížil, myslela na to každý deň a dúfala.