Blázon v červených Converskách

Časť 8 - Alex a dráčik

Z aktuálne-veľmi-potrebného spánku ma prerušil otrasne hlučný a ešte otrasnejšie nepríjemný zvuk pristávania TARDIS. Myslela som, že mi roztrhne hlavu. No najprv som si musela spomenúť prečo.

...ááááá! Heh, Maťov príchod sme naozaj oslávili...

Zo spomínania na včerajšiu noc ma prerušil hluk z dvora. Čo tam ten mimozemšťan stvára?!

"Prisahám, že ak sa nestíšiš, zakrútim ti krkom!" zakričala som z plných pľúc. Samozrejme, po včerajšej noci som ledva niečo povedala. Ale tak snáď to s tým jeho super-biologickým sluchom počul...

Zrazu mi niečo veľmi hlučne vyvalilo dvere a vtrhlo do izby. Nemrhala som nadávkami na Turistovu adresu a pomaly som sa posadila. Otvorila som oči a počkala som, kým sa svet prestane točiť. Nie, že by to pomohlo. Ale na to, aby som videla fosforeskujúceho draka uprostred mojej izby, som nepotrebovala veľmi ostrý zrak. Vlastne, postačila by som si aj so sluchom.

Tesne za ním do izby vtrhol aj Doctor.

"Čo to má znamenať?!" zavrčala som.

"Tak nejak... Ušiel?" poškrabal sa za krkom a usmial sa.

"Nemyslela som toho draka. Prečo si ma dopekla zobudil uprostred noci?! Ale keď už si začal - odkiaľ ti, preboha, mohol utiecť drak?!"

"Z Tardis...?"

Pomaly som vstala z postele, len aby som mu jednu vlepila. No moje počínanie sa evidentne nepáčilo dráčikovi, pretože mi chvostom šľahol po bruchu. Au! Opäť som sa skácala na posteľ.

"Alex!" Z diaľky som začula Doctorov hlas. Prečo z diaľky? Taktiež som začula zvuk sonického šrubováka a veľké bum. Ten drak síce nevyzeral veľmi veľký, ale žeby sa o neho Turista potkol?! To mu už načisto drbe?!

"Práve som sa ti chystal povedať, aby si sa držala ďalej od jeho chvosta, pretože ním vypúšťa jed. Ale na to už si asi prišla," rozprával sám so sebou, keď ma zdvihol z postele a niekam ma niesol.

Rana na bruchu ma začala neskutočne páliť a svet som vnímala len okrajovo. Takže takto to vyzerá, keď dostanete otravu dinosaurím jedom?

Položil ma a ruku mi priložil na čelo.

"Máš vysokú teplotu. Fajn, ešte neviem, aký druh to bol, takže neviem, ktorú protilátku ti mám dať. Sústreď sa. Čo všetko teraz cítiš?"

"Nerada ti to hovorím, ale ako doktor stojíš za hovno," povedala som zachrípnutým hlasom.

"Alex! Sústreď sa! Opíš mi všetko, čo cítiš!"

"Au," bolo jediné, čo som zo seba dostala.

"Ty si pomoc..." počula som ho povedať tesne predtým, než som sa opäť ponorila do spánku. Ach, spánok. Jeden ho nikdy nemá dosť...

Len ja som závislá na novom albume FOB? :D