Tajomstvo Upíra

40.-medzi nami to skončilo

O 2 dní neskôr.

Dva dni som si vo svojej posteli ležala s spala.
Už dlho som potrebovala odpočinok.
Neviem,ako dlho potrvá kým,Nicklaus môj otec zaútočí,ale ja sa budem za každú cenu brániť.
Teda budem aj tento hrad brániť.

Do očí mi zasvietili slnečné lúče a ja som sa prúdko zobudila.
Nenávidím,keď mi slnko svieti do tváre a má zobudí,keď chcem spať.
No,je na čase aby sa naša Soul zobudila.
Čo už musím sa zobudiť.
Opatrne som vstala z postele a podišla k oknu.
Tento deň je zvláštny,svieti slnko.
Keby som bola stále človek,šla by som si ho hneď užívať,ale som upír,nemôžem predsa len tak vyjsť a užívať si slnko ako keby sa nič nedialo.
Keď zabijem svojho otca,ktorý chce kvôli mne vyhubiť všetkých upírov,tak budem šťastná,až potom si budem užívať slnko.
Ale dokiaľ môj šialený foter žije,tak nebudem ani chvíľu dovolenkovať.
Potrebujem sprchu.
Vykročila som do kúpeľne,kde som sa zamkla a šla do sprchy.
Po tele mi stiekala zimná voda,pretože som potrebovala vážne prebrať.
Úprimne,mne zimná voda nevadí,skôr mi prospieva ráno,keď sa prebúdzam.
Keď som vyšla zo sprchy zabalila som sa do uteráku a šla si vybrať niejake oblečenie.

Vybrala som čierne obtiahnuté ryfle,sive tričko na ktorom som nakreslené Bad obrázky a na vrch som si vzala voľnú čiernu pruhovanú košeľu.
Vlasy som si zatiahla do copu.
Potom som podišla ku svojmu kozmetickému stolíku a naniesla som si na tvár púder a oči si namaľovala na sivo a urobila si čierne dokonale linky.
Takto som vyzerala viac než len úbohý človek.
No chýba mi,to,že už nemôžem cítiť ako človek.
Teraz moje city a emócie sú viac znasobene ako keď som bola človek,takže tie city a emócie su intímnejšie.

Zrazu sa ovtorili dvere do izby a vstúpil Diego z nečakaným úsmevom.
Čo je?mohol si aspoň klopať zavrčala som pomedzi zuby.
Tak pardon,ale Jackson má poslal,že mám po teba prísť,že máš ísť na raňajky odvrkol nečakane Diego.
Fajn hneď som tam odvrkla som a dúfala,že už odíde.
Potrebuješ ešte niečo?vyprskla som a pozrela chladne na Diega.
Chýbali mi tie tvoje drzé recicky,len aby to neskôr neľutovala vyhrkol Diego a zaškeril sa.
Vypadni,už mi lezieš na nervy zvrieskla som.
No tak,pardon ale nebudeš má vyhadzovať z vlastného domu odvrkol nepríjemné Diego.
Ja ťa nevyhadzujem z domu,len z izby aby som mala kľud od teba odvrkla som a snažila sa zachovať kľud.
Ako veľmi toho Diega nenávidím.
Dobre,už pôjdem,len potrebujem si niečo ujasniť odvrkol Diego a priblížil sa ku mne.
Pritlačil má znova k stene a zahľadel sa mi do očí.
Ja som sa hneď odtiahla,pretože vážne som toho idiota nezniesla.
Už somnou manipulovať nemôžeš,už sa nedám tebou manipulovať,keď som upír odvrkla som primerane a v hrdle sa mi urobila hrča pretože som nedokázala prehĺtať teraz.
Diego sa len uškrnul a odišiel z izby.
To čo malo znamenať???
Ten idiot sa nikdy nezmení,ako som si mohla myslieť,že sa niečo zmenilo.
Diego sa nikdy nezmení.

Potom sa opatrne vyplazila z izby a pobrala sa do jedálne,kde za stolom sedeli Jackson a Kristen .
Dobre ráno pozdravila som sa usmiala sa na oboch.
Síce nevedela som prečo sa k nim tak milo správam,keďže obaja mi klamali a Jackson ten mi ublížil.
Vlastne v tom išla aj Kristen.

Ahoj Soul pozdravila Kristen.
Jackson ostal len nemo sedieť a hľadel do taniera.
Nechápavo som sa naňho pozrela no hneď sa pustila do jedenia.
Hej,Jackson Soul prišla vyhrkla Kristen a snažila sa prebudiť Jacksona z tranzu.
Vyzeral ako keby bol v tranzu.
Och,pardon,ahoj Soul,len som rozmýšľal nad tým ako sa ubranime,keď sem príde tvoj otec odvrkol a rýchlo sa na mňa pozrel.
Nechcem sa baviť o mojom zvrátenom a jebnutom otcovi,a keď už hovorí o obrane tak neboj,obránime nás všetkých odvrkla som a skúmala som Jacksona pohľadom.
Keď som tak naňho hľadela,musela som sa až usmiať,pretože stále má ten jeho úsmev priťahoval.
Soul,no okolo toho čo som ti spravil tak ma to....
Nerieš,nechaj to tak prerušila som a postavila sa od stola.
Medzi nami to skončilo no nie?vyšlo zo mňa a samu ma prekvapilo,že som to povedala.
Potom som sa bez slova vytratila preč z jedálne a šla sa zatvoriť do izby.
Sama neviem prečo som to urobila,ale niečo vo mne mu stále nedokáže odpustiť.

Keď som tak kráčala po schodisku rozmýšľala som nad tým všetkým čo sa tu dialo,keď som tu nebola.
Dúfala, som,že to skončí dobre,ale konečným výsledkom je,že kvôli mne je vojna.
Kvôli mne to všetko.
Môj šialený otec chce aby som sa k nim pridala čo nechcem.
To radšej by som začala normálne vychádzať s Diegom než ísť s mojim otcom.

Keď som vyšla na druhé poschodie,kráčala som po dlhej chodbe a všímala si sluhov ktorí okolo mňa prechádzali.
Teraz ma napadlo,že mám brata.
Spomenula som si.
Chcela by som ho vidieť,vďaka tomu,že som zistila,že mám brata tak mám späť emócie a city.
Môj brat je možno lovec,ale chcem ho aspoň raz v živote vidieť.

Ďalšia časť je na svete.
Čo si myslíte o tom čo sa v tejto časti dialo?
Stretne Soul svojho brata?
Dokáže niekedy Soul odpustiť Jacksonovy a Kristen?
A čo hovoríte na to,že zase Diego začal otravovať Soul???
Dokáže sa Diego niekedy zmeniť?
Dokáže sa zamilovať??