Tajomstvo Upíra

29.

Chvíľu budem písať z pohľadu Jacksona,pretože momentálne rozmýšľam čo bude v ďalších častiach robiť Soul.

Jackson.

Nedokážem sa zmieriť s tým,že  Soul sa zmenila.
Do teraz ľutujem,že som ju sem priviedol a ukázal jej takíto život.
Nedokážem sa zmieriť,že som ju stratil.
Všetko je len moja vina.

Je 20:00 večer a vôbec neviem kde sa Soul vytratila.
Možno som jej nemal dávať až takú slobodu,ale je to upírka takže všetko sa zmenilo a ona sa zmenila.
Jej staré navždy preč a čo už s tým môže niekto zrobiť.
Sedím za stolom a spomínam na to ako som prvý krát sen doviedol Soul,ktorá vôbec nič netušila.
Teraz z nej je upír bez citov a zmenila sa.
Možno má city,ale zmenila sa.
Už není to milé ľudské dievča,ona je už upírka ktorá zmenila svoj postoj k životu a je teraz oveľa chladnejšia.
Zrazu mi pipla správa od Soul teda od Diany,že sa zdrží preč pár dní,pretože musí niečo zariadiť.

Od hnevu som radšej ani neodpisoval a vypol mobil.
Do jedálne vstúpil beznádejný Diego ktorý bol naštvaný.
Čo sa deje?spýtal som sa ho zvedavo.
Práve mi volal lovec upírov,Nicklaus,že ak im hneď neodovzdame Soul tak nás všetkých zabije,a ja som mu vravel,že nedáme pretože je z nej upír a on vravel,že sem dôjde a zabije všetkých najmä svoju dcéru odvetil Diego a sadol si za stôl vedľa mňa.
To nemyslíš vážne?toto vážne povedal?vyhrkol som podráždene.
Áno povedal to,hovoril až príliš vážne,takže máme na prípravu 2 dní  potom sa máme na ich príchod pripraviť dodal  Diego.

Zúfalo som si povzdychol.
Nielen teraz riešime čo sa deje so Soul,ale aj sa nám priplietol do života ďalší problém z lovcami.
Čo budeme robiť?spýtal sa Diego.
No najskôr treba informovať všetkých v zámku a musíme sa dokonalo pripraviť vyhrkol som a zamyslel sa.
Ruku som si podoprel a snažil sa vymyslieť niejaky plán.
Ak ide o Soul,mali by sme jej napísať varovnú správu nech sa zdrží dlhšíe ak nechce skončiť v rukách lovcoch navrhol som.
To je dobrý nápad,tak jej nápis a ja idem varovať všetkých v zámku odvrkol Diego.
Áno choď,ale zbytočne ich nestraš,nech nemajú veľkú paniku zvolal som za Diegom a on súhlasné odvrčal.
Potom som sa pobral od stola a šiel som do kamennej pivnice v ktorej sme mali zbrane a tak.
Prešiel som oproti tmavým uličkam a vyšiel som cez slepu uličku.
Došiel som na koniec chodby a tam som dorazil pred dvierka,ktoré viezli do kammennej pivnice.
Otvoril som dvierka a vstúpil dnu.
Už pri vstupe ma zamrazil chladn po tele,aj keď som už zviknuty.

V okrajoch na stene boli pavučiny a všade bol prach.
Svetlo som zažal pomocou šnúrky,ktorá vysela z lampy.
Opatrne som podišiel k zbraniam ktoré boli opreté o stenu.
Boli tam rôzne zbrane.

Začal som ich opatrne vyberať postupne.Od najmenšiej až po najväčšiu.
Z tými väčšimi bol problém,ale som predsa upír a zvládol som to.
Celý čas som nemohol prestať myslieť na Soul.
Ublížil som jej a ona sa zmenila a možno na mňa zabudne.
Už nebude o mne premýšľať ako o niekom koho milovala.
Teraz už je z nej úplne iný človek a možno už má iné city,iné pocity a iné myšlienky.
Už nerozmýšľa ako tá stará Soul,ale teraz už rozmýšľa ako chytrý a chladný upir.
Vôbec som ju dnes nespoznal,ale dúfam,že bude sa jej dobre žiť,keď napísala,že sa zdrží ,že niečo potrebuje vybaviť .

Keď som všetko pripravil,zbrane som doniesol do hlavnej sály a položil som to na stôl.
Upíri a sluhovia sa zo zámku začali zhromažďovať čo raz viac.
Potrebujem totiž zo všetkými prebrať plán ako zastaviť lovcov,aby nedošlo k vraždám a k únosu.
Ale myslím si,že Soul sa dokáže sama brániť.
Ale budem ju brániť,pretože ju budem do konca svojho života milovať a potrebujem aby sa vrátila.
Pretože tie sekundy bez nej sú hrozne.
Nedokážem bez nej žiť.
Teda bez jej starého ja.
Chcel by som aby sa vrátilo aj to jej staré ja.
Tak budem dúfať a možno to jedného dňa sa stane.