Ako správne zlomiť srdce I.

1. Alex - Nikdy im never!!

Tieto trápne dni plné trápnych chalanov, ktorí sa len trápne pozerajú (a tvária sa pri tom strašne "nenápadne") úplne najviac neznášam. Ráno prídete do školy a všade na vás čakajú samé pohľady. Strašne "nenápadné" pohľady. Vidíte, že sa pozerajú. Oni vidia, že sa pozeráte, ale ani za mak neuhnú pohľadom!!!! Aký škaredý pohľad si ešte musíme pred zrkadlom doma nacvičiť, aby sme ich odohnali??? Nebudem sa kvôli nim schovávať!!!

,,Niekto by im mal oznámiť, aby toľko nezízali," zamrmlala som si sama pre seba a ďalej som sa venovala počúvaniu klopkania mojich podpätkov. Klop. Klopky. Klop. Nedokážem pochopiť ako ich vôbec netrápi, že môcť presne odhadnúť, aké prasačinky sa im naháňajú v hlave.

Ale nechajme chalanov chalanmi, nik na svete ich nezmení. Dievčatá to majú v dnešnom svete ťažké pri takom množstve týchto tvrdohlavých nafúkancov. V tomto prípade by bolo celkom užitočné nosiť si so sebou vreckovku a každému jednému utierať sliny, lebo ani jeden z tých idiotských nechuťákov nedokáže vyzerať normálne, keď tak okato túži po vašom tele. To dokáže iba jeden človek a ten mi dnes akosi zameškáva.

,,Ale veď ty miluješ pozornosť, Alex. Tak prečo tých chudákov obdarúvaš tak škaredým pohľadom?? Niekto by povedal, že si vstala ľavou nohou," zhodnotila moja najlepšia kamarátka Amy. Volá sa Amélia. Kto už len môže dať dieťaťu meno Amélia?? Vysvetlenie ako ,,Je to meno po babke." nie je vysvetlením, ktoré si žiada dvadsiate prvé storočie. Preto ju volám Amy. Je to milšie. Ona si na to zvykla a páči sa jej to. Názor ostatných nás nezaujíma. Veď prečo by mal?

Keby som sa za každú cenu snažila zavďačiť každému, byť s každým za dobre, skončila by som v blázinci. Niektorí ľudia si ani len to milé slovko nezaslúžia. Tak prečo sa mám trápiť cudzími názormi??

,,Až tu vidím ako im tečú sliny. Je to nechutné. Ich myšlienky im dokážem vyčítať z tváre. Ide im len o jediné, a to je dosť úchylné. Mala by som sa báť, aby na mňa jeden z nich nevyskočil. Je to mužská besnota," odvetila som znechutene. Ba priam nazúrene. Vyvesila som tie slová pomedzi zuby.

Vyzerala som známu tvár. V dave všetkých mojich spolužiakov, s ktorými som sa na chodbách míňala každodenne to nebolo jednoduché. Častokrát to bývalo nemožné. V tomto prípade bolo vždy jednoduchššie nechať prísť horu k Mohamedovi.

,,O čo im ide?? Môže ti to byť jedno alebo nebuď tak okúzľujúca," zasmiala sa Amy. Ani som sa na ňu nemusela pozerať a vedela som si predstaviť, aký diabolský pohľad pripomínajúci smajlíka na facebooku hodila. Ale predsa len. Pozrela som sa na Amy. Presne ten pohľad som mala na mysli. Pohľad hodný nobelovej ceny za najväčšiu darebáckosť v dejinách. Presne tak.

Poznáte ten moment z amerických filmov, kde je jedno dievča alias "včelia kráľovná" so svojimi "kamarátkami" ako poslíčkami alias radkyňami lomeno kamarátkami, pritom sú to len zanedbateľné pomocné kolieska na bicykli, a ostatné sú v spoločenskom rebríčku až po nimi??? Presne tak som sa cítila v každej sekunde. Ale opak je pravdou. Amy je veľmi pozorná a milá, navyše sme na tej istej okúzľujúcej úrovni. Obe sme mohli byť na vrchu školského potravinového rebríčka.

Aj keby niečo také existovalo, nemali by sme o to záujem. Nepotrebujeme diktovať ľuďom názory. Každý má právo mať vlastnú hlavu.

Zastali sme pri našich skrinkách, ktoré boli vedľa seba a otočili sme sa na seba. Naše klasické raňajšie trasy. Dvere, skrinka, trieda, skrinka a stále dookola celý deň.

,,Každému jednému ide len o to, dostať dievča do postele. Jednu za druhou. A po jednej noci sa na ne surovo vykašlú. Obaja z toho vyťažia. Dievča získa prestíž, lebo ju pretiahne niekto akože ,,coool" a chalan si nakreslí ďalšiu čiarku na posteľ akoby len zbieral žetóny v pokri. A o žiadnu okúzľujúcosť sa nesnažím. Sme len zárezy," povedala som so všetkou vážnosťou, veď to aj bola vážna téma. Seriózny tón a vážna tvár sa teda hodili. Dôležité je nasávať, čo len ide. Len nebuďte dvojzmyselní, prosím. Myslím tým, že je dôležité poznať príkežitosť a vedieť po nej skočiť. Neospravedlňovať sa.

,,Fuj, Bléeee. Nikdy. Jeden sa tvári ako dokonalý anjel s božskou tvárou a úžasným telom, avšak akýmsi nedopatrením mu narástli rožky, to nie je nič pre mňa," povedala Amy. Pohŕdala naničhodníkmi tuctového radu. Často sme preberali túto tému. Nanajvýš odkedy ma začal prenasledovať ten Niekto. Rozprávali sme sa o tom, ako nehanebne sa muži správajú k ženám. O spoločenskom princípe. O tom, že keď dospejeme, spíšeme si vlastné sociologické pravidlá. Nebudeme ako kravy pretĺkajúce sa davom. Nebudeme na nikom závislé a vyplakávať, že po rozchode už viac nemáme zmysel k životu. Nenecháme sa stiahnuť dole a už tobôž nebudem niekomu skákať okolo zadku, kým ten niekto bude pozerať telku a podobne. V pohode, naučím sa variť a piecť a možno raz budem schopná zahodiť toto telo kvôli nejakému decku, ale to neznamená, že môj budúci muž bude prasa a ja budem len celé dni vymetať jeho chliev! Vo vzťahu sú dvaja, tak nech sa obaja hýbu rovnako.

,,To ti pripomeniem," posmešne, ale pritom priateľsky som odvrkla, pretože bolo jasné, že nedokáže byť celý život bez chlapa. Potrebuje pozornoť mužského pohlavia. To jej dvíha sebavedomie. Lenže komu nie?? To je ten problém. Každého posmelí nezáväzný flirt, no je ťažké sa od neho odpútať. Najlepšie je vytvoriť si nepriehľadný múr a schovať svoje krehké emócie a svoju dušu. Len sa hrať.

,,Zase ju huckáš proti nám? Ona má svoju hlavu, Al," ozval sa mi pri uchu medový hlások a jeho ruky spočinuli na mojich bokoch. Na pár sekúnd som musela trpieť jeho dotyky. Ale nie vždy som z nich bola zhnusená. Tentoraz sa mi celkom páčili. Aj on. Ale ja nie som ten typ, čo podľahne. Nezáväzný flirt. Len hra. Pohladkať si sebavedomie. O tom hovorím! Páčilo sa mi, ako mi dvoril, ako ma dával do popredia, ako som sa pri ňom cítila ako stredobod pozornosti.

,,Nemusím nikoho proti nikomu huckať, pretože aj sama zistí, akí ste bezočiví parchanti. A teraz, ak dovolíš, vypadni," strhla som zo seba jeho ruky. Presne tak ako vždy sa zapojil do rozhovoru, nedbal na Amy a konverzoval so mnou. K téme, ale odveci. Nikdy to nebolo inak. Netuším, prečo s tým začal, ale nebolo to prvýkrát, čo ma oslovil. Len tak sa priplížil a nedalo sa ho zbaviť.

Nechcela som sa ho zbaviť.