Jacklyn (harry potter fanfiction sk)

10

Kvet ma zobudil o pol noci. Keď som sa dozvedela koľko je hodín, skoro som po ňom hodila vankúš.

„Nie, nie, nie! Riaditeľ ťa volá. Oznámil mi aby som ťa zobudil. Ide o tvojho brata," povedal a ja som sa preľakla.

Čo sa mohlo stať? Spôsobila som to ja? Obula som si ponožky a utekala som do klubovne. Tam už čakala profesorka Sproutová.

„Poď. Nie je to také vážne, ale musíme ísť."

A viedla ma ku riaditeľskej pracovni. Tam sa tiež vstupovalo pomocou hesla. Bol tam Dumbledore, profesorka McGonagallová a Math. Ten vyzeral strašne.

Bol spotený a mal kruhy pod očami. V tvári mal mrzutý výraz.

Podišla som k nemu a objala ho. Do ucha som mu zašepkala: „Prečo si mi nepovedal, že ťa niečo trápi? Ty si ma vypočul, ale ja som nevypočula teba. To mi už nikdy nerob. Prosím."

Odtiahol sa odo mňa a pozrel sa mi do očí. Buď to bol pot alebo slzy ale povedal: „Aj mne chýbajú."

„Ja viem."

Učitelia sa na nás len so súcitom pozerali. Pred tromi rokmi, keď mala Sym najhoršie obdobie, som rozmýšľala prečo nejde ku psychiatrovi alebo na nejaké liečenia. Rodičia povedali, že sa už o to pokúšali ale nič nepomáhalo. Proste to musím prekonať.

Keď sme sa upokojili, porozprávali sme sa s učiteľmi o nejakých dôležitých veciach a keď si Math zívol povedali nech už ideme spať.

Ešte posledný krát som sa otočila na profesorku Sproutovú a povedala: „To preto ste mi dali ten otravný kvet?"

Ona sa na mňa usmiala: „Uznávam, zo začiatku to nie je veľmi príjemné, ale potrebuješ ho."

Vyšli sme z riaditeľne a Math povedal: „Prepáč, že si musela vstať. Ak chceš, môžem Dumbledorovi povedať, nech ťa nebudí stále ako sa to stane. Nebolo to nič veľké."

„Nič veľké? Dumbledore hovoril, že to bola tvoja najhoršia epizóda."

„Čo ideš teraz robiť?" spýtal sa ma.

Totiž, áno, mám problém so vstávaním, ale keď sa už zobudím, je jedno koľko som spala, proste už nezaspím. Ak by som napríklad zaspala o tretej a zobudila sa o štvrtej poobede, zaspala by som. Ale teraz už nezaspím. Ide o tmu. Keď sa zobudím počas toho ako je svetlo, v pohode zaspím. Je jedno či spím pol hodinu alebo sedem hodín, až do ďalšej tmy už nie som unavená.

„Neviem. Asi sa nabiflím všetky kúzla. A potom sa porozprávam s kvetom. Možno mu vymyslím nejaké meno. A ako sa poznám, to mi zaberie celú noc," usmiala som sa.

„Ak chceš, môžem ostať s tebou. Aby si nebola sama."

„Nie. Ty si užívaj krásny spánok. Ja to zvládnem."

Objali sme sa a rozdelili.

Cestou do klubovne som natrafila na Dumbledora.

„Ak by si chcela, pani Pomfreyová ti môže dať nejaký elixír na spánok," povedal.

„Nie, ďakujem. Práve teraz mi je spánok cudzí. Odkial viete, že mám problém so spaním. A o tom, že som vegetariánka?" spýtala som sa zvedavo.

„Viem veľa vecí. Nie všetky, ale veľa. A navyše, chcem aby ste sa tu cítili pohodlne. Tak sa to snažím zariadiť."

„Pán riaditeľ, múdry klobúk mi povedal, že pri mne vidí väčšie agresívne správanie ako u mojich súrodencoch."

„Áno, ja viem. A ty si sa o tom zabudla zmieniť bratovi. Ale tvoj najlepší kamarát to vie. Myslím si, že práve toto je problém tvojho brata. Má pocit, že ho nikto nemá rád, cíti sa odstrčený. Skús sa s ním porozprávať. Môže mu to veľmi pomôcť."

„Ja som mu to už vysvetľovala. Asi to nepomohlo."

„Skús nehovoriť o pánovi Diggorym. Je to pre neho citlivá téma. A teraz, keď tu nie je Samuel, nemá sa komu posťažovať. Mám taký pocit, že aj on by potreboval niečo ako Excitatio Flos."

„Len to nie!" zhrozila som sa ale potom som sa zasmiala.

Chvíľu sme sa ešte rozprávali a musela som uznať, že je príjemný človek. Ešte predtým ako mi povedal dobrú noc, mi podal hrubú knihu v starom obale.

Spýtavo som sa pozrela najskôr na knihu a potom na neho. „Veľmi dobrá literatúra. A ak chceš konverzovať s Excitatio Flos odporúčam kúzlo Silere Circuitu. Von nechoď pred svitaním. Je to nebezpečné." Žmurkol na mňa a odišiel.

ahojte! som mega unavena takže toto bude krátke:

ďakujem za prečítanie (ako vždy) a budem rada za každý váš názor

ešte raz diki a dobrú noc