Jacklyn (harry potter fanfiction sk)

5

Zjedli sme všetky tri balíky. No, nedá sa povedať, že sme to všetko zjedli, ale minuli sme ich všetky. A to akurát, pretože nám onedlho prišla povedať nejaká staršia žiačka, že si máme obliecť habity.

Zobrala som si ruksak a išla sa prezliecť na dievčenské záchody. Čierna sukňa, biela košeľa a biele podkolienky my sedeli ako uliate. Na košeľu som si dala sivý sveter aby mi nebola zima a naň čierny plášť. Cítila som sa neuveriteľne pohodlne. Ako som sa pozerala do zrkadla a zapletala si vrkoče, som si spomenula na Matha. Hádam si našiel nejakú super partiu. Z ruksaku som vytiahla Klausa. Stisla som ho a dala bozk na plyšovú hlavu.

Ako som vychádzala zo záchodov a vkladala ho naspäť do ruksaku, som zahliadla Matha. Ten si ma ale nevšimol a aj keby som naňho zakričala, asi by ma nepočul.

Keď som sa vrátila do kupé, všetci už boli v habitoch. Pozrela som sa von oknom a vtedy som to uvidela. Obrovský krásny hrad, ktorý sa nachádzal na kopci. Predstavovala si ho už toľkokrát ale nikdy si nemyslela, že bude taký nádherný.

„Ced, pozri!" zvolala som a bolo mi jedno či sme sami alebo nie. Cítila som na sebe Thomasov pohľad ale nevšímala som si to.

„Úžasné," povedal Ced.

„Sme tu. Sme na Rokforte!" zvolala som znovu.

Pocítila som ako vlak zastavuje. Ruksak som si zobrala so sebou. Nikomu som nedôverovala tak moc, že by som ho s ním nechala. Možno Math a Ced. Im verím. Popravde, nikoho iného nepoznám, komu by som mohla alebo nemohla veriť.

Batožinu sme mali nechať vo vlaku. Keď sme všetci vystúpili, čo zabralo hromadu času, uvideli sme dvoch dospelých ľudí. Jedna žena mala špicatý klobúk a zelený habit. Toho druhého nikto nemohol prehliadnuť. Bol väčší ako ktokoľvek iný. Mal hustú čiernu bradu a vlasy. Do tváre vyzeral veľmi milo.

„Prváci! Poďte za mnou!" zakričal.

Keď sme sa uňho zhromaždili, spustil: „Tak, ja som Hagrid. Nie som profesor, ale som strážca lesov a hájov. Teraz sa prevezieme týmito loďkami ku škole. Do jednej lode môže ísť päť detí."

Jedno dieťa vpredu sa spýtalo: „Prečo nejdú loďkami aj starší žiaci?"

„Pretože oni už loďkami išli. V prvom ročníku, tak ako vy."

Nenašli sme úplne voľnú loďku, a tak sme sa rozdelili. V loďke som išla s Cedom a Thomasom. Celú cestu sme sledovali a obdivovali hrad.

Vnútri bol ešte väčší ako zvonka vyzeral. Vysvietené chodby, široké schodiská, asi tisícky dvier a okien. Bolo to neuveriteľné.

Vyšli sme po širokom schodisku a uvideli pani v zelenom plášti.

Tá povedala: „Vítam vás všetkých v Rokforte. Volám sa Minerva McGonagallová. Som vedúca Chrabromilskej koľaje. Ako už väčšina viete, na Rokforte sú štyri koľaje, fakulty. Fakulta, do ktorej vás múdry klobúk zaradí bude vaším domovom. Je tu Chrabromil, Bifľomor, Slizolin a Bystrohlav. Ak spravíte niečo dobré, vašu fakultu odmeníme bodmi. Ak naopak, vyvediete niečo čo naruší školský poriadok, vašej koľaji získané body zoberieme. Teraz ma nasledujte."

Otvorili sa asi tri metre vysoké dvere a vošli sme do obrovskej miestnosti. Ako prvý som uvidela dlhý stôl za, ktorým stáli učitelia. Oproti stolu boli štyri dlhé stoly. Pri každom žiarila iná farba. Zelená, červená, žltá a modrá. Pri modrom stole som sa pokúsila nájsť Matha ale bolo tu moc veľa ľudí. Vtom som pocítila ako ma Ced šťuchol do pleca a zašepkal: „Pozri sa hore."

Pohľad na strop bol neuveriteľný ako všetko ostatné. Videli sme naozajstnú oblohu a tisícky sviečok. Bolo to krásne. Keď sme prišli na koniec miestnosti ku prvému stolu, Dumbledore vstal. Každý kto aspoň trochu vie ako vyzerá, by ho spoznal. Dlhá šedivá brada a vlasy padajúce na plecia. Na nose okuliare a milý úsmev.

„Sme radi, že ste tu. Teraz vám triediaci klobúk priradí fakultu. Predpokladám, že profesorka McGonagallová vám všetko vysvetlila," povedal a zase si sadol.

Profesorka McGonagallová vytiahla veľký zakrútený pergamen a začala čítať: Evansová Dorothy, poď sem. Sadni si na stolček."

Dorothy poslúchla. Profesorka položila klobúk na Dorothinu hlavu. Videli sme ako sa klobúk hýbe ale nepočuli sme čo hovorí. Nakoniec zvolal neprenikavým hlasom: „Bifľomor!"

Klobúk si dala dole a odišla ku stolu pri ktorom sa ozval potlesk.

„Evansová Destiny." Oznámila profesorka a k stolčeku podišla Dorothina sestra. U nej klobúk prehovoril takmer ihneď ako si ho položila na hlavu: „Bifľomor!"

A takto to pokračovalo. Thomas sa dostal do Slizolinu, tak isto aj Emmet a keď išiel ku klobúku Margo, klobúk zvolal: „Chrabromil!" rýchlo som sa pozrela na Thomasa. Vyzeral byť šokovaný. Jeho kamarát sa dostal do nepriateľskej koľaje.

„Diggory Cedric."

„Drž sa," povedala som mu. Na hlavu si dal klobúk a ten začal niečo hovoriť. Chcela som vedieť čo. Nakoniec zvolal: „Bifľomor!"

Ced vyzeral byť šťastný. Ani som si neuvedomila, že ku stolčeku išlo niekoľko detí, keď profesorka McGonagallová povedala: „Caslayová Jacklyn." Nervózne som vykročila ku klobúku. Keď som si ho položila na hlavu ozval sa hlas: „Ach! Vidím, čo by si chcela. Chceš byť s bratom ale aj najlepším priateľom. Vieš ale, že sa to nedá. Si cieľavedomá, inteligentná, kreatívna, nebojácna, lojálna, pracovitá. Tak ako si mám vybrať? Sestra nebola čistá Chrabromilčanka. Videl som v nej hada. Si jej dosť podobná. Tvoj brat, to bolo jasné. Narodil sa ako Bystrohlavčan. Ale v tebe vidím niečo iné. Vidím neovládateľnú agresivitu, ktorú sa snažíš držať na uzde. U tvojich súrodencov som to videl tiež, ale nie takto. Tak si vyber: chceš ku bratovi alebo ku kamarátovi? Alebo ťa zaujal Slizolin? Cítim čo chceš, takže... 

nebola som si na 100 % istá, či to mám ukončiť takto ale nakoniec som to tak nechala. do komentára napíšte do akej fakulty si myslíte, že pôjde. ja som nad tým tiež dosť dlho premýšľala, pretože som o nej mala predstavu v každej fakulte ale teraz v tom už mám jasno (to bude asi aj tým, že už mám predpísaných 23 kapitol dopredu. do komentára mi ale môžete napísať váš názor a prečo si to myslíte. rada si to prečítam a odpoviem

neviem kedy dám na Wattpad ďalšiu časť. ako som vravela prvých päť kapitol som vydala každý druhý deň ale nabudúci týždeň vydám už 6. kapitolu, takže neviem, ktorý deň. a ešte tomu nepomáha, že ten týždeň idem na prázdniny ku starým rodičom ale hádam si budem môcť zobrať notebook so sebou. ale nebojte sa, nabudúci týždeň vyjde 6. kapitola

veľmi pekne ďakujem za prečítanie a pekný zvyšok dňa