pamätáš si ma?? {Slafkovsky FF}

99. časť

O 18:20 sme vyšprintovali pred hotel. Nasadli sme do busu a išli smer štadión. Úplne mi vypadlo že dnes hráme zápas.

POV BARBORA
Ležali sme krásne vedľa seba všetci traja. Podvečer ako mi uz písal Šimon že kde sme tak sme vybehli pred hotel a išli s autobusom smer štadión. Juro a ostatný sa išli rýchlo rozcvičiť a prezliecť. Šimon si dnes niakym zázrakom udrel ruku takže rozcvičku mal len polovičnú ale hrať vraj bude.
Ja: a nesimuluješ ty náhodou?
Š: hej úplne pochop že chcem hrať aj cez bolesť!
Ja: chápem všetkému! Už s tým prestaňte! Do riti nejsom taká jebnutá aby som tomu nechapala!
Š: Baši....
Nasratá som sa otočila a odišla preč. Ako naschvál stáli pred štadiónom všetci naši hokejisti. A Juro si ma ako prvý všimol.
J: Baši? Čo sa deje?
Ignorovala som ho a pokračovala v ceste. Po pár minútach ma niekto zo zadu chytil. Automaticky som sa otočila a bez pohľadu na toho človeka som mu vlepila facku.
J: au! Laska! To za čo?
Ja: prepač.... nechcela som
J: čo sa deje?
Ja: ako neviem ale vy si všetci myslíte že som jebnuta alebo ako?! Furt mi každý hovori že mám niečo pochopiť ale ja to chápem, až tak jebnutá nejsom!
J: ja viem laska ale vži sa do našej situáce aj napríklad.
Ja: ja sa snažím do vás vžiť ale keď vy furt meníte nálady horšie jak žena niekedy!
J: nekrič hneď po mne!
Ja: a ty čo?!
J: ako po tebe kričím?
S časti mi ho bolo aj ľúto. Bezdôvodne som mu dávala vsetko za vinu len preto lebo ma nasrali iný.
Š: Juraj pohni!
J: riešim niečo dôležitejšie!
Š: tréner ta volá!
J: do riti! Rozpadáva sa mi tu vzťah so ženou, ktorú milujem!
Š: za 5 minút nech si tam!
J: no pokúsiť sa môžem
Š: musíš!
J: ok
Šimon mi celú tu dobu nevenoval ani pohľad.
J: laska prepáč musím ísť, milujem ťa a nehnevaj sa!
Ja: no to ti slúbiť nemôžem a tiez ta milujem❤
Juro mi dal rýchlu pusu a odišiel. Ja som ostala chvíľu stát a rozmýšlala som či ísť späť na štadión alebo radšej na hotel. Nakoniec vyhral štadión.