:)

10 3 0
                                    

Po chvíli som sa rozhodla ísť už domov. Bola nedeľa takže som sa rozhodla ísť domov učiť sa. Keďže zajtra je škola. A mala som nejaké úlohy ktoré musím ešte dorobiť. Takže som sa postavila od stola a pobrala do Nikolasovej izby pre môj mobil.
,,Kam ideš?" Otočil sa ku mne Niko od svojich raňajok ktoré ešte nemal dojedené.
,, Pôjdem domov. Máme sprostú učiteľku. Dala nám celkom dosť úloh. A idem si ešte pre mobil. Ale neboj ešte sem za chvíľu prídem." A išla som po schodoch do Nikovej izby. Zobrala som si mobil a zazrela som okno. Podišla som ku oknu a oprela som sa rukami o parapetu aby som si na chvíľu pozrela výhľad. Po asi chvíli som počula vŕzganie schodov. Schody boli drevene a tak bolo normálne, že niekedy vŕzgali. Tento krát to nebolo len tak, niekto po nich prechádzal. Niečie ruky ma objali okolo pása. Ruky mohli patriť len Nikovy.
,,Dakto ma dnes clingy náladu." Zašepkala som mu keď som otočila ku nemu hlavu.
,,Mhmmmm" a zaboril si hlavu do môjho trička. Bolo to zlaté.
,,No tak ja už pôjdem, papa Nikolasko" dala som dole jeho ruky z môjho pása a otočila sa k nemu. Boli sme teraz otočili tvárami k sebe a videli sme si do očí. Chvíľu sme tak len ostali a potom som spravila krok prvá ja. Pomaly som naše pery spojila. Bola to len krátka chvíľa a potom som sa mu vyšmykla pobrala sa ku dverám a odišla smer môj dom.
-skip time-
Odomkla som si dvere do domu a vošla. Doma nikto na šťastie nebol. Vzduch bol čistý. Výhoda pre mňa lebo som nemusela vysvetľovať prečo som došla tak neskoro domov.
V mojej izbe som si sadla na stoličku pri mojom pracovnom stolíku a začala som pracovať na domácich úlohách. Ta učka je vážne prekliata. Ani oddych nám nedá ta krava. Len na jednu vec myslí. A to na to kto bude mať na konci roka viac 5. No to ja ale nebudem nech akože...

-18:53-
Skončila som z úlohami od "pani učiteľky". Bola som po včerajšku celkom unavená. A preto som sa išla osprchovať už teraz. Po 30 minútach som zo sprchy vyšla. (Podľa mojej matematiky by teraz malo byť---) 19:23 sa objavilo na hodinkách keď som sa na ne pozrela. Nebol ešte čas'na spanie. Normálne chodievam spať okolo tej jedenástej ale dnes som nejak unavená. No a to bol teraz čas na film. JOO. Ľahla som si do postele a zapla telku ktorá sa nachádzala nado mnou. Čierna obrazovka telky sa zmenila na nejakú novelu. Nuda. Pustila som si YouTube a pustila som si na miesto filmu dsmp. Lol.
Po dvoch hodinách počutia ako Tommyinnit huláka lebo ho dream naháňa bez dôvodu som to vypla. Je pravda že som sa nasmiala a rada by som pozerala aj ďalej len nemohla som. Už len či pre dôvod únavy alebo myslenia na Nikolasa.

KONIEC NOVÁ KAPITOLA UŽ NIKDY NEBUDE VEREJNA!!

(len si to predstav ale neni  to naozaj mrk mrk 😉)

Láska má viac StránWhere stories live. Discover now