Láska má viac Strán

(úloha úspešne splnená

Pov. Kiwi:

Bola tretia prestávka a ja som išla uskutočniť môj plán. Nikolasová skrinka nebola ďaleko od tej mojej. Takže cesta k nemu mi trvala možno ani nie minútu. Ako hodinky Nikolas tam stál, pre tento raz dokonca aj sám, takže mi to hralo do kariet. Nikolasové oči preleteli po celej chodbe. No keď zbadali mňa tak sa zaligotali. Tá modrá ma ukludňovala a dodávala mi väčšie sebavedomie. Aj keď pri najhoršom by som strápnila jeho skôr ako seba. V diaľke som zazrela Aelin. Pozerala sa mojim smerom a držala mi na rukách palce. To dám!

Pokojným krokom som sa vydala smerom ku môjmu teda nášmu Nikolasovi. Jeho hnedé hlasy si odhrnul z očí. Zelené oči sa stretli z mojimi. V tú chvíľu som zabudla čo som chcela. Nikolas sa už chcel otočiť preč od svojej skrinky ale ja som ho zastavila.

"Počkaj!" povedala som za jeho chrbtom. "Nechcel by si so mnou ísť prosím niekam inam? Chcela by som sa ťa niečo spýtať ale nie tu." Nikolas sa na mňa otočil a jemne sa usmial.

Boli sme pri lavičkách. Vietor mi pofukovak do vlsov. Cítila som podporu.
"No?" Povedal Nikolas. Po prvý raz som počula jeho hlas. Hovorilo sa, že ho mal moc pekný ale potom prestal hovoriť lebo sa naňho baby lepili len kvôli hlasu. Tak prestal rozprávať. Ale stále ho mal prekrásny, asi som sa doň zamilovala. Ale ako do jeho hlasu. No teraz prejdem k veci. Je to síce oveľa naročnejšie lebo jeho nádherne zelené oči sa na mňa zvedavo pozerajú.
"No, chcela som ísť do kina na jeden film. A keďže je to viac menej strašideľný film tak nechcem ísť sama. Možno si zvedavý prečo nejdem with Aelin alebo tak. No jednoducho termín im nevyhovuje a tak som chcela pozvať teba. Ak by si teda rád išiel  ale nemusíš, ja len, že by to bolo super, no ale to znie divne ako myslím že by sme sa mohli viac spoznať a vieš a poto-"
"Rád by som išiel, a neboj úplne chápem ten pocit keď nikto nemá čas ísť s tebou do kina. :)" skončil moje trápenie z vyjadrovaním Nikolas. Ale strašne sa mi páči, možno by nevadilo kebyže by sme ako pár boli vekovo rozdielny.
"VÁŽNE?! ĎAKUJUM! MILUJEM ŤA!"
"Ehhh, čo?"
"Myslím ako tak, že ďakujem, že som moc šťastná" vykoktám lebo som niečo pred tým zo seba dostala čo som nechcela.
"Jasné chápem. Počkj dám ti moje telefónne čislo, môžem povedať?"
"Jasné hovor"
"097 123 5826492 84y2o294 82iegdve92uebd92837rhd" (srr, jj  viem je to divné číslo ale tak nič sa nedeje)
"Ďakujeeem, takže btw. Volaj ma Kiwi"
"Dobre, see u Kiwi!"
"SEE U!" Zakričala som mu keď som už odchádzala. Úloha úsmešne splnená!

------------po--škole--------
"KIWI!" zakričal na mňa známi hlas.
"Ahoj Ael"
"Ugh, ako to išlo?"
"Good, ide so mnou do kina"
"Ship"
"Och môj bože... 😑"
"Hodíte sa k sebe, čo viac si praješ"
"Pusu, objatie" zamrmlala som
"To si nechaj pre tvoj ho Nikolaska." Odpálkovala ma Aelin a odyšla.
Dobre teraz musím objednať lístky na ten film. A vybrala som sa cestou domov a zároveň davála pozor na to či niekde nie sú diti ktoré by ma mali v pláne ostriekať vodnou pištolou plnou vody. Tento krát som tu mala náhradne veci! Ale na druhej strane mi zase boli k ničomu lebo tu tento krát žiadne neboli

*Pokračivanie nabudúce*
Everyone love Kiwi!:)
Aelin (Ael) too