Zamilovaný Slafkovský

1.

Cŕŕŕn cŕŕŕŕn... Zobudil ma budík. Vzhľadom na to, že dnes sa majú hokejisti objaviť v Bratislave, tak som sa rozhodla, že tam pôjdem, no najprv musím ísť do tej blbej školy.. úplná normálka.. nudila som sa, a bola som rada, že sa konečne skončila škola, a mohla som sa vybrať do BA. Cesta trvala takých 45 min.  Mala som ešte nejakých 30 min. Do začiatku, tak som si odbehla do najbližšej kaviarne kúpiť latte.. podali mi moje lattečko, zaplatila som, a išla som pomalým krokom na miesto, kde by sa mali nachádzať. Neuveríte, ale kráčala som, a zrazu som sa s niekým zrazila vo dverách. Chlapec mohol mať tak 2. Keďže som mu videla iba na rameno. Nepozrela som sa, kto to bol, a vynadala som mu do dementov, pretože mi rozlial moju kávu.. akože to, že to všetko skončilo na mne nebolo 2-krát príjemné. Predsa len mi ostal veľký flak na mojom tričku. Zdvihla som hlavu, a bol to.. a bol to.. no bol to Slafkovský. Iba som sa mu zahľadela do očí, usmiala som sa, a bola som na odchode. V tom ma niekto chytil za ruku so slovami: "Prepáč, nechcel som. Kúpim ti novú kávu.. čo si mala?" Srdce sa mi rozbúchalo ako o život. No nejako zo mňa vyšlo: "Mala som latte, ale nechaj tak. Vidíme sa." V tom ma zase niekto chytil za ruku. Tentokrát to bol Kňažko, či Kňažo.. no proste Samuel, Samo... On naozaj nechcel. Môžeme ti to vynahradiť, že si s nami chvíľu posedíš? Sama si povedala, že sa ešte vidíme. "N-n-no dobre." Vyšlo zo mňa. Sadla som si vedľa Juraja. "Čo tu inak robíš?" Spýtal sa ma Slafko. "Mala som v pláne ísť na tú stretávku hokejistov, no takto tam ísť nemôžem. Už teraz mi je trápne, že tu sedím v špinavom tričku od kávy. Nezobrala som si ani len mikinu, a vyzerá, že bude pršať. "Počkaj, tu máš. Zober si ju." Povedala Juro. Pozerala som na neho s údeným pohľadom. "Nemám ti ju kedy vrátiť, takže mi ju nemusíš ani dávať." Odpovedala som mu. Nemusíš mi ju vrátiť. Doma mám veľa mikín. Samo sa na neho pozrel ako by vedel o niečom, čo mi mladý pán Slafkovský nepovedal. "Samo, čo sa tak na mňa pozeráš?!" Povedal s mierne zvýšeným tónom v hlase, a zasmial sa. "Ja len, že je to tvoja obľúbené mikina." Pošepkal Samo Jurkovy, ale to ešte nevedel, že som to počula. "V tom prípade si ju nezoberiem, nech sa ti páči." Podala som mu mikinu a odišla som pomaly od stolíku. Ani som sa s nimi nerozlúčila, ale to nevadí. Zas má niekto pri odchode chytil za ruku. Tentokrát to bol môj ex, ktorý mi nedá pokoj. Držal ma tak silno, že som začala trošku kričať nech ma pustí, že to bolí. Mala som slzy v očiach. "Že má stále miluješ ty suka" povedal mi takým slizkym hlasom. Zrazu tá bolesť prestala, a ocitla som sa v niekoho objatí. S tým, že si pamätám iba to, ako má niekto od neho odtrhol.

POV SLAFKO
Mali sme ešte nejakých 30 min. Čas do stretávky s fanúšikmi. Spolu so Samom sme sa rozhodli, že pôjdeme do kaviarne, ktorá bola neďaleko. Ako som vchádzal, tak som vrazil do nejakého dievčaťa, alebo ona vrazila do mňa? No to je jedno. Celá káva zostala vyliatá na nej. Vynadala mi síce do dementov, ale aj tak som jej ponúkol, že jej kúpim novú, ale odmietla. Iba sa na mňa usmiala a odišla. Ostal som smutný, lebo vyzerala fajn, ale nechcel som ju ísť znovu otravovať. Kňažo to na mne videl, tak išiel za ňou a pozval ju ku nám. Na moje počudovanie prišla. Spýtal som sa jej, že čo ty robí. Zistil som, že sa chcela ísť na nás pozrieť. Žiaľ kvôli tomu, že mala na sebe celé jej latte, tak som jej ponúkol moju obľúbenú mikinu. Neprijala ju. Potom už iba bez žiadneho slová odišla. Mal som pocit, že ju stále počujem niekde. Pozrel som sa, a niekto ju tam držal za ruku. Ona plakala a chcela sa vytrhnúť. Nahnevalo ma to, tak som sa zdvihol a išiel som spolu s Kňažom tam. Vytrhol som ju od neho a objal som ju. Plakala. Nechal som ju ukľudniť sa. Asi po 3 min. Ju to prešlo. Asi bola v školu, a nevedela čo sa deje. Pozrela sa na mňa so zaslzenými očami. Ponúkol som jej opäť svoju mikinu, keďže vonku začínala byť zima, a ešte k tomu som cítil ako sa triasla. "Na, tu máš" povedal som jej s tým, že som jej podal aj moju mikinu. Pozrela sa na Sama a zase na mňa. Dala si ju na seba. Po tichu povedala: "Ďakujem" objala Sama.. No potom objala aj mňa. Cítil som ako jej bušilo srdce. Predpokladám, že ona počula aj to moje. Mimochodom, tá mikina ti pristane. Povedala. Usmiala sa pomedzi slzy. Nuž my už musíme pomaly ísť. Poď s nami, nájdeme ti super miesto. "Inak ako sa voláš?" Musel som sa spýtať. Volám sa Y/N. (Your name = tvoje meno)

POV Y/N
Chalani ma pozvali, aby som išla s nimi, že mi vybavia nejaké super miesto. Ešte k tomu mi dal Slafko jeho mikinu. 🥺💕

*po skončení*

Jurko za mnou dobehol, že či neviem, kde sa nachádza Y/t,v (your town, village=tvoje mesto, dedina) Ja som sa ho spýtala, že načo to potrebuje vedieť. "Noooo, sťahujem sa tam." Oznámil mi. Ja som skoro odpadla. "Tak vieš, alebo sa musím pozrieť na Google maps?🙄" Pregúľal tými očami, a zároveň to povedal sarkasticky. "Jasneeee, že viem. Predsa tam bývam 😅" odpovedala som mu. Prosím ťa, a vieš kde sa nachádza aj táto adresa? 😂 "Viac tupú otázku si mi nemohol položiť?" Jasné, odprevadím ťa tam. Celú cestu sme sa smiali. A zistila som, že máme toho celkom veľa spoločného. Ach škoda, že už sme pred asi už jeho domom. "Aaa sme tu" povedala som mu s celkom smutným hlasom. "Prečo si to povedala s takým tónom hlasu?" Spýtal sa ma. Aaaale nič. Odpovedala som mu. "Idem si odložiť tašku, a pokiaľ chceš, tak za tebou môžem rovno prísť." Povedala som mu. Chlapec mi ešte povedal:  "Môžem ťa aspoň odprevadiť domov?" Iba som sa zasmiala a povedala som mu: "Už si tak spravil" otvorila som bránu a vkročila som.

POV SLAFKO
Y/n mi išla ukázať kde sa nachádza môj dom. Ja som to samozrejme nevedel, keďže mi ho kúpili rodičia k narodeninám, ktoré budem mať o chvíľu. Zistil som, že Y/n je moja nová susedka. No skôr ja som jej nový sused, ale to je jedno. Napísal som to Kňazovi, a ten sa hádam tešil aj za mňa.

POV Y/N
Prišla som domov, a mama sa má spýtala, že čo som bola tak dlho preč. Bola som sa pozrieť na hokejistov. Odpovedala som jej s úsmevom na tvári. A kto je ten nový sused s ktorým si prišla? Aaa sakra.. mama zase stála pri okne a stalkovala. No mami, to je jeden s tých hokejistov. Pozrela sa na mňa s takým divným pohľadom a nechala ma tak. Najedla som sa, a povedala som si, že pôjdem za Jurkom. Ten sa čudoval, že viem, čo sa kde nachádza. Tajomstvo spočívalo v tom, že ako malá som chodievala do tohto domu k susedom. Sadli sme si vonku na lavičke. Pozerali sme západ slnka. Stalo sa niečo nečakané.. naše.....sa spojili.

Ale čo sa spojilo? To uvidíte až v ďalšej časti. 😝

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Ako sa vám zatiaľ páči príbeh? 🦋