Daddy's girl

3. Kapitola

,,Bojím sa Harry" šepla som a so slzami v očiacj mu hľadela do jasno zelených očí, ktoré tak milujem. ,,Pozri zlato, tak či tak to raz príde. Nemusíme to robiť dnes, ale raz ten strach prekonať budeš musieť. Nechcem však na teba v ničom, najmä nie v tomto, tlačiť" zdvihol povzbudzujúco ľavý kútik úsť a v tej chvíli, akoby sa zo mňa všetok strach vyparil. Prikývla som a o pár sekúnd som zacítila ako sa niečo veľké snaží predrať do môjho najcitlivejšieho miesta. Inštiktívne som sa pokúsila spojiť stehná avšak Harryho mohutné telo medzi nimi mi v tom zabránilo. Zrazu do mňa vnikol a ja som nachvíľu zacítila slabú bolesť, ktorá však prešla skôr ako som ju mohla začať viac vnímať. Harry sa ani nepohol, čakal na povolenie, aj keď som na ňom videla že by zo mňa najradšej vyšukal dušu. Nebola som panna, aj keď jemu som to tvrdila. Nezažila som však jemný a príjemný prvý sex, preto to aj tentokrát trochu bolelo. Kývla som Harrymu, na čo on začal pohybovať bokmi do rytmu. Vzdychy sa ozývali miestnosťou a ja som si užívala blaženný pocit, ktorý mi spojitosť môjho a Harryho tela vyvolala. Harry začal zrýchlovať a ja som vedela že je blízko. Bola som na tom rovnako. O pár sekúnd som zažila svoj prvý, príjemný orgazmus. Harry sa na mňa spokojne usmial a pobozkal ma. ,,Som na teba, veľmi, veľmi pyšný babygirl" vrhol na mňa ešte jeden pohľad predtým ako zo mňa zliezol a nachvíľu zmizol do kúpeľne... Už som zaspávala keď sa vrátil. Objal ma zozadu rukami a pošepkal mi, zrejme čakal že ho už nevnímam. ,,Rose, ruža moja, krásna, milujem ťa. Nikdy som nemiloval ale ty, ty si vo mne vzbudila tento, zatiaľ nepoznaný cit" pobozkal ma na hlavu a onedlho som počula ako vydychuje. Spokojne som sa usmiala a ponorila sa do snov..."

Prudko som sa posadila a naštvane treskla rukami vedľa seba. Neviem či ma viac naštvalo to čo sa mi snívalo alebo to, že sa mi to iba snívalo. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali že je pol desiatej, čiže asi by som mala vstávať. Ak sa pýtate, tak nie, do školy ešte nechodím, respektívne, chodím na súkromnú školu, ktorá začína až v polovici októbra. V kúpeľni som si umyla zuby a vlasy prečesala a nechala voľne padať na chrbát. Nechcelo sa mi ešte prezliekať, bola som hladná, a tak som sa vybrala vo svojom pyžame, ktoré sa skladalo z tielka, ktoré presvitalo, čiže ukazovalo viac ako by bolo slušné, podľa mojej matky aspoň, ale bolo mi to fuk. No a ďalej som mala kraťase, ktoré tak isto nezakrývali priveľa, ale kto ma v spánku vidí? Presne tak, nikto. Navyše doma sú na to už zvyknutí. Nič iné im ani nezostáva. Zbehla som schody a zamierila si to rovno do kuchyne. Tam ma však čakalo nemilé prekvapenie, v podobe otca a Harryho, ktorí tam popíjali svoje kávy a teraz na mňa uprene hľadeli. ,,Ehm, dobré ráno" v rozpakoch som sa pozerala na svoje odhalené nohy a čakala na ich odpovede. ,,Aj tebe Isabella. Som rád že si už vstala, chceli by sme ti s Harrym niečo oznámiť" milo sa usmial otec čo ma prekvapilo. ,,Dobré ráno Isabella, rád ťa opäť vidím. Tvoji rodičia odchádzajú na 6 mesiacov, na služobnú cestu a tvoj brat tu už dlho nebýva a tak ma poprosili či by som na teba tých pár mesiacov nedal pozor a ja som rád, ako rodinný priateľ, súhlasil" vysypal zo seba Harry a usmial sa avšak nedokázala som zrazu nič vnímať iba ten sen a predstava Harryho a mňa v jednom dome, pol roka. Pred očami sa mi začalo zahmlievať a môj dych sa zrýchlil až príliš. A zrazu len tma...