Enemies To Lovers

3. Kapitola

,,Prianie priviesť tvoju matku späť.'- tie slová sa mu stále opakovali v hlave.

"Robíš si zo mňa srandu, však?" Povedal Adrien posmešne so slzami v očiach. ,,Matka...Je to už rok a pol čo je preč a ty...," odmlčí sa. ,,Nie...nie, to-to je iba zlý vtip, však?"

Gabriel sa otočil späť k Adrienovi. ,,Počuj...,viem že je to ťažké prijať, ale musíš pochopiť aké je to dôležité. Dám ti čas na rozmyslenie do zajtra." S tými slovami v tichosti odíde z miestnosti.

Keď sa vráti do kancelárie, Nathalie naňho pozrie a váhavo sa opýta. ,,Ako to šlo, pane?"

Gabriel si povzdychol. ,,Asi to bola chyba, Nathalie."

,,Je silný. Zvládne to," povedala upokojujúco.

,,Máš pravdu aj tak sa to už nedá vrátiť."

Adrien bol ešte viac zmätený ako predtým. Nepokojne sa prechádzal po izbe a premýšľal o všetkom čo sa pred chvíľou stalo. Ako je možné, že ho otec vždy dokáže nejak rozladiť? Veľmi dobre vie, že zmiznutie jeho mamy je pre neho citlivá téma a predsa.

Vtom sa zastavil a pozrel na stôl, kde bol obrázok jeho matky. Stále mu vŕtalo v hlave kam sa podela,.. keď otec o nej rozprával ako keby bola vedľa v miestnosti...

Vytrhol sa z myšlienok. Schmatol krabičku s mirákulom a vyšiel z izby.

Ponáhľal sa ku Gabrielovej kancelárii, išiel zaklopať, ale zastavil sa. Zavrel oči, párkrát sa zhlboka nadýchol a zaklopal. V tej chvíli sa cítil ako malé dieťa, ktoré klope na úplné cudzí dom.

Keď nič nepočul vstúpil čím prekvapil Nathalie, ktorá mu išla zrejme otvoriť. Ignoroval ju, namiesto toho pozrel na otca.

,,Môžem sa s tebou porozprávať?" Pozrel na Nathalie a dodal. ,,Osamote, prosím,"

Nathalie pozrela na Gabriela. Keď prikývol, ticho odišla z miestnosti a zavrela za sebou dvere.

Miestnosť zaplavilo ticho, kým ho Adrien neprerušil. ,,Kde je?"

Gabriel jeho otázku odignoroval. Namiesto toho sa ho opýtal. ,,Už si sa rozhodol?"

Adrien bez váhania odpovedal. ,,Podľa toho čo mi odpovieš."

Opäť nastalo ticho, ale tentoraz bolo ťažké, priam dusné. Adrienovi prebehli zimomriavky po chrbte.

,,Tak poď za mnou," nakoniec odpovedal Gabriel a podišiel k obrazu. Adrien si vydýchol a postavil sa vedľa neho.

Adrien zmätene pozoroval Gabriela ako prechádza prstami po plátne. Zrazu sa Gabrielove prsta zastavili, jemne zatlačil a slabým cvaknutím sa dali do pohybu. Už neboli v Gabrielovej kancelárii, ale v sklenenom výťahu. Keď sa Adrien poobzeral uvidel obrovskú miestnosť. Strop lemovali veľké železné klenby, zadnú stenu tvorilo jedno veľké okrúhle okno. Pod oknom boli zelené kríky, ktoré rástli z plošiny. Plošinu a most k nej držali vo vzduchu železné hranoly.

Zrazu sa výťah zastavil. Keď sa dvere otvorili Gabriel vyšiel ako prvý, Adrien mu bol v pätách. Pozrel pod seba a uvidel vodu, hádal, že zo Seiny. Keď sa pozrel späť na ostrovček, vtedy ju uvidel. Okamžite zamrzol na mieste.