Moja milá | E. M.

два

Už som bola blízko lesa a niekto na chytil. Zľakla som sa čo sa bude diať.

.........

E

lijah ma už chytil, už je neskoro.

Otočila som sa naneho aby som mu videla do tváre. ,,nerob to Elijah" prosila so ho a snažila sa dostať z jeho rúk. ,,ty to nechápeš Seina! Ja ťa milujem a nechcem o teba prísť" povedal a ja som sa naneho pozrela. Aj ja ho milujem ale... teraz je iná situácia.
,,nebude to boleť" povedal a nachvíľu ma pustil čo som ja využila a začala znovu utekať.

Ale zas ma chytil. Začala som ešte viac plakať. ,,shhhhh, to bude dobré" začal ma hladkať. Utíšila som sa trocha. ,,takže, teraz si kusnem do svojej ruky a ty sa napiješ mojej krvy. Potom ti zlomím väz a keď sa zabudíš sa napiješ ľudskej krve. Donesiem ti niakeho človeka zatial čo budeš spať. Keby si sa zobudila a já by som tu nebol, tak na mňa počkaj" povedal a ja som sa začala ešte viac báť.

Zobral mi ruku a dal na ňu niaky prsteň. ,,tento prsteň ťa ochráni pred slnkom" vedela som čo to je. Rodina zo mňa chcela lovkyňu upírov čiže viem onich skoro všetko.

,,pripravená ?" Spýtal sa a ja som zakývala hlavou na znak nie.  Zrazu cítim chuť krve na svojich perách. Mám silno zatvorené ústa aby mi tam tá krv nešla čoho si všimol Elijah a tak mi naklonil hlavu a zmáčkol mi rukou pod lícami a tak sa mi otvorili a ja som už len cítila chuť krve ako mi ide dole krkom.

Elijah dá preč svoju ruku a ja si utrem krv z pusy.

Pozrem sa vystrašene na Elijaha a začnem pomali stúpať odneho. On ide hneď zamnou dokým nenarazím do stromu. Usmeje sa a príde ku mne a pobozká ma. Najprv nespolupracujem ale zachvílu začnem. Chytil mi boky a tak sme sa chvílu ešte bozkávali.

Uvedomím si čo robím a tak sa odtiahnem. ,,je čas" povedal a pohladkal ma na lícu. ,,nie Elijah prosím" prosím Elijaha s uplačenými očami ale on mi zlomil väz a už vidím len tmu...

Zobúdzam sa a Elijah tu není. Premýšľam či naneho počkám alebo utečiem. Nerozmýšlam dlho a rozhodnem sa utiect.

Začnem utekať úplne iným smerom.

Idem tuhým lesom ktorý zahraniči s lúkou a susednou dedinou.

Už som v dedine a hrozne som hladná... hladná po krve.

Vidím tu jedného muža a tak knemu idem.

,,haloo, prosim vás" zakričím a on sa otočí. ,,pomôžete mi ?" Spýtam sa na čo on len prikývne.