Da Aftons (sk)

3.

?????

',,€#¥{¥¶√" żvūķ şā ţīāhøł çhødbøū....

Chodbou sa ozívali rýchle kroky....bežanie.

Zvuk cvakanie kovu..... Približoval sa...
Bola tma nerozoznáva.... Kde je..... Ak niekde vôbec je....... Jej modré oči behali po stenách.
Jej tep sa zrýchlil.....
Ako bežala zazrela pootvorenné dvere......
Musela sa tam dostať......musela utiecť...
Prešla dverami zanechávajúc to stvorenie za nimi.
Myslela že je v bezpečí ale niebola....
Po oslepujúcom svetle a menšej nevolnosti to uvidela......
Jej bratia...... Starší , asi 14,klačiaci na kolenách a plače jeho kamaráti sa buď snažili volať záchranku alebo ho utešovať. A ten o niečo mladší,9 ročný, druhý najstarší.....
Jeho hlava bola celá v ústach robota....
Jeho hlava.... Bola rozdrvená.....'

*zvuk budíku*

Otvorila očí posadila a vipla budík.
Mnohý by si povedali že iba nočná mora ale to by bola lož....
Bola to spomienka...... Zobudila sa ešte pred budíkom.... Bola to spomienka ktorá nezmyzne..... Nikdy nezabudne na rok 1985.....
Postavila sa s postele. Na stene mala zrkadlo. Pretrela si oči a pozrela sa doň.
Vysoké dievča, modrozelené oči, hnedo-fialové vlasy ktoré boli pôvodne ostrihané asi nad ramená ale dorastajú veľmi rýchlo tak že sú teraz pod ramenami.....
Povzdychla si vikročila ku skrini a vzala uniformu: červená višednutá sukňa asi po kolená, ale ona si ju vitiahla vihšie, biela košela a na to slabohnedý sveter. Zaviazala si kravatu, trochu skrotila vlasy a dala si čierne rukavice ako obvikle....
Išla do kuchyne a dala si raňajky.
Dnes sú doma iba ony dve.....
Dole do kuchyne sa dostala jej sestra.
O pár centimetrov nižšia blonďavo ryšavá. Jej oči do zelena. Mala na sebe to isté. Zobrali tašky, topánky a šli do školi.
Bol piatok........13.....