Ahoj ľudia :) Mám tu 1. kapitolu GML. Ak by sa vám to náhodou zapáčilo tak mi to aj dajte vedieť prostredníctvom komentíkov a budem rada aj za každý jeden hlas :3 I ♥ U
Pohľad Zayna:
Stál som pri svojej skrinke na školskej chodbe a so zaťatými päsťami sledoval čo sa deje predo mnou. Mal som chuť sa tam rozbehnúť a urobiť niečo naozaj zlé ale to by so mnou už nikdy neprehovorila. Sľúbil som že zasiahnem len ak bude v naozajstnom nebezpečenstve.
„Brácho, vidíš to?“ spýtal sa blonďavý ír s vyvalenými modrými očami. Jeho ruka spočinula na mojom pleci a jeho pohľad sa menil z prekvapeného na... pobavený?! Nemo som mu prikývol a ešte viac zaťal päste.
„Oni sa bozkávajú...“ povedal a ja som pretočil očami.
„Ja ich vidím Nialler.“ Povedal som pomedzi zuby. Mal som pocit že každú chvíľu vybuchnem hnevom. Snažil som sa ovládať no Niall mi v tom moc nepomáhal.
„Dofrasa, veď on ju...“
„Kurva, Horan! Povedal som že ich vidím.“ Skríkol som a päsťou udrel do skrinky, za čo som si vyslúžil pár pohľadov s nadvihnutým obočím.
„Prečo niečo neurobíš?“ veľmi dobre vedel že by som nemal.
„Nemôžem.“ Povedal som jednoducho pričom som stále pozeral pred seba.„Dočerta Zayn. Ser na pravidlá. Keď ti ju pretiahne, bude neskoro.“
Zhrozene som naňho pozrel akoby som si doteraz nechcel pripustiť že by sa to mohlo naozaj stať. Niall má pravdu, seriem na nejaké skurvené pravidlá. Nakoniec, vymyslela si ich len ona. Vykročil som smerom k Alison a okamžite od nej odtrhol toho idiota.
„Čo to robíš?!“ zamračene na mňa pozrela a rozhodila rukami.
„Ideme domov.“ chytil som ju za lakeť a ťahal smerom k východu školy.
„Čo si doriti myslíš že robíš?!“ zvrieskla na mňa hneď ako sme vyšli z budovy. Vidí čo robím, tak načo sa pýta?
„Myslíš že sa budem dívať ako ty a ten idiot...“ nedopovedal som a povzdychol si. Otvoril som dvere na mojom aute a ukázal dnu.
„Nastúp!“
„Nie.“ Odvrkla a založila si ruky na bokoch. Nenávidím keď je takáto. Kedysi by so mnou šla kamkoľvek, no teraz...
„Alison Sarah Parker. Nastúp do toho prekliateho auta!“ rozkázal som a o čosi zvýšil hlas. Alison na mňa trochu prekvapene pozrela no potom sa jej pohľad opäť zmenil na ten čo hovorí “nenávidím ťa“. Opäť mi nedokázala vzdorovať. S hnevom nastúpila a ja hneď za ňou.
XXX
Prešli sme obrovskou bránou a smerovali ku vile. Len čo som zastavil, Alison sa rýchlo odpútala a vybehla z auta. Povzdychol som si a z vrecka nohavíc vytiahol malý prívesok na ktorom bolo vyryté “for Zayn“.
Keď mi to dávala bola tak nadšená... A tiež to bolo pekne dávno.
Vystúpil som z auta a kráčal ku vchodu do vily. Pri dverách stáli ako obyčajne Tom a Joseph.
„Tak čo Malik, zase si ju musel doviesť násilím?“ spýtal sa Joseph a začal sa smiať. Len som pokrútil hlavou nad ich debilitou. V tomto dome pracujú samí idioti.
„Je dnu?“ spýtal som sa otrávene a Tom prikývol. Bez klopania som otvoril dvere. Nikdy neklopem. Vstúpil som dnu a uvidel mužskú postavu sedieť vo veľkom kresle. Práve s niekým telefonoval ale všimol si ma. Chvíľu som naňho pozeral... Tá podoba jeho a Alison je neuveriteľná. Vlastne by to malo byť prirodzené, veď je to jej otec.
Ian odložil telefón a svoj pohľad upriamil na mňa.
„Len som vám prišiel oznámiť že som doviezol Alison. Pravdepodobne bude vo svojej izbe.“ Oznámil som pokojným hlasom a Ian sa na to začal smiať. Čo je tu dopekla k smiechu?
„Ešte stále ťa neznáša?“ spýtal sa pomedzi smiech. Tak o to tu ide.
„Alison má svoj rozum. Nemôžem jej po tom ako som jej klamal prikázať, aby sa na mňa pozerala s úsmevom.“ Sám som neveril tomu čo som práve povedal. Chcel som aby bolo všetko ako predtým. Aby ma Alison znova dokázala milovať.
