Čarodejnica

7.

     V tichosti sme dojedli pizzu a pomaly sme sa začali zbierať naspäť do bytu. Stále som premýšľala nad ich správami a snažila sa nájsť súvislosti. Stále mi nič z toho nedávalo zmysel...

     "Čo vôbec ukázala pitva?" otočila som hlavu na Alyssu. Zaujímavé, že toto mi ešte ani nenapadlo sa opýtať.

     "Nič také, nízky tlak, chudokrvnosť, podvýživa... trošku zvýšený inzulín, tak ale to už nebolo dôležité... prečo? Nikto ti ešte nehovoril?" nie veľmi prekvapene mi odpovedala.

     "Čiže?"

     "Zástava srdca... Jej fyzické telo zomrelo."

     "Veríš tomu zrkadlu? Alebo tomuto?"

     "Pozri sa, ak sa jej podarilo dostať za zrkadlo, možno musela svoje telo nechať na tomto svete a ona ako duša sa tam dostala. Zlúčila som si tieto dve vysvetlenia dokopy." kráčala ďalej stále s kľudom.

     Otočila som svoj pohľad opäť pred seba a už ju neotravovala. Hlavne neplač Zoe, hlavne neplač. Snažila som sa myslieť na niečo iné, ale je to strašne ťažké... Už nechcem, aby o nej niekto hovoril.

     "Zisťovala si si niekedy niečo o astrálnom cestovaní?" opäť naviazala konverzáciu. Ostala som mlčať a čakala kým bude pokračovať.

     "Myslím, že to funguje dosť podobne. Chceš rýchly popis?" stále čakala na moju reakciu.

     "Veď samozrejme..." odpovedala som bez záujmu no ona si to nevšímala. Alebo nevšimla?

     "Skúsim čo najzrozumiteľnejšie ako vždy. Je to v krátkosti cestovanie do iných svetov. Existuje veľa metód ako sa o to pokúsiť. Tie si nájdi už sama. Každý človek aj zviera astrálne cestujú bez toho, aby o tom vedeli. Keď spíme tak astrálne cestujeme. Ak sa nachádzame v stave tranzu, tak sme viac spojení s našim duchom a vykonávame, povedzme malú astrálnu cestu. To znamená, že môžeš túto schopnosť u seba ďalej rozvíjať a trénovať, aby mohol do týchto svetov vstupovať vedome. Musíš najskôr dostať pod kontrolu svoje myšlienky..."

     "Okej, skús to znova, nechápem nič." dívala som sa na ňu jak keby ona prišla z iného sveta. Ak je toto v krátkosti a najzrozumiteľnejšie tak neviem či to niekedy pochopím. Pozrela sa zúfalo na mňa a vytiahla tu prekliatu knihu. Otvorila ju niekde v strede a ešte chvíľu ju prehľadávala. Následne začala čítať:

     "Je to stav, kedy tvoja duša opustí tvoje telo a cestuje tam, kde sa fyzické telo nedostane. Dokonca môžeš prekonávať prekážky, ktoré by hmotné telo nemohlo, napríklad prechádzať stenami, podlahou a podobne. V astrálnom stave neexistujú zábrany, ale iba ak ide o podlahy, steny či dvere odlišnej hustoty. Aj preto môžu niektoré steny či dvere zostať počas astrálneho cestovania stále nedostupné. Astrálne a fyzické telo sú prepojené povedzme striebornou šnúrkou, takže aj preto je možné astrálne cestovať naozaj kamkoľvek. Kým sa ti neroztrhne tak sa budeš vždy môcť vrátiť k svojmu telu. Ak sa nevrátiš, tvoje telo bez duše zomrie."

     "Alyssa zastav, to nie len že funguje dosť podobne. To mi znie ako to isté!" spomalila som krok. Aj ona zastala a namyslela sa.

     "Mali by sme to skúsiť... Možno zistíme nejaké otázky." uvažovala nahlas. Zatvorila knihu a podala mi ju.

     "Zbláznila si sa? Chceš dopadnúť rovnako?" zazrela som na ňu.

     "Prosím ťa, toto nie je nebezpečné, aj tak je väčšia pravdepodobnosť, že sa nám to nepodarí než naopak." prevrátila očami a pokračovala v ceste. Pridala som do kroku a už sa na nič nepýtala. Stačilo mi teraz urovnávanie všetkých myšlienok, čo sa mi rozvírili v hlave.

     "Ozaj..." po chvíli ticha sa ozvala Alyssa a podala mi do ruky obálku.

     "Čo to je?" otvorila som ju a vybehla na mňa ružová pozvánka. Na narodeninovú oslavu.

    " Zajtra, 29. júla, mám narodeniny aaa chcem aby si prišla na oslavu. Mala by si si oddýchnuť od toho vyšetrovania a možno sa zoznámiť s novými ľudmi. Koľko si hovorila že to máš rokov?" pozrela opäť na mňa.

     "Nehovorila... Mám 16... to tam asi nezapadnem. Koľko že to máš ty? 25, je tak?" je mi trápne sa pýtať ale netuším, viem akurát to, že bola od Thany staršia.

     "Správne a neboj, na niekoho tam isto natrafíš. Bola by som veľmi rada ak by som ťa tam mala." usmiala sa na mňa.

     "Ďakujem teda. Prídem veľmi rada." usmiala som sa na ňu naspäť. Klamem. Samozrejme že klamem. Je to to posledné miesto kam by som teraz chcela ísť. Kto si vôbec usporiada oslavu mesiac na to, čo ti zomrie najlepšia kamarátka?  Akože, každý sa vyrovnáva po svojom, ale toto sa mi veľmi nepáči.

     Pípla mi SMS od mamy?

28.Júla.

Ahoj moja, všetko v poriadku? Kedy máš namierené domov?

          Už som na ceste.

     Odpísala som jej keď sme konečne sme došli do bytu. Knihy som teda hodila do svojej tašky, pobrali sme si svoje veci a odišli sme domov. Zajtra si dávam od tohto bláznovstva voľno.