Just a right moment

Začína to pretekať

Akali vbehla do štúdia celá upachtená. ,,Máš čas Akali. Ekko tu ešte nie je.,, zakričala v dverách na ňu Senna. Akali nadvihla obočie a prisadla si k nej. Senna bola jediná v štúdiu ktorá chodila na čas a hlavne bola tá zodpovedná. 

Po hodine čakania sa ukázal aj Ekko. ,,Sorry že meškám. Napadol ma rým tak som ho musel dakde zapísať.,, nervózne sa usmial a prehrabol si vlasy. -Uvedomuje si že jeho klamstvám neuverím- spýtala sa Senna v duchu. ,,Tak keď sme tu všetci môžeme začať.,, 

Unavene som si vzdychol. ,,Je toho už veľa...,, Sadol som si na stoličku a zdvihol som zrak zo zeme. Všimol som si ako Akali, Yasuo a Qiyana sa smiali na jednom z tých vtipných videí. Pozrel sa smerom kde bola Senna. Premeriavala si ma. Spýtavo som sa na ňu pozrel, skúsil som sa na silu usmiať ale zlyhal som. Senna mi naznačila že sa chce so mnou porozprávať. Ešte viac som si povzdychol a pomaly som vstal. Došuchtal som sa k nej. Senna mi darovala hrejivý úsmev. ,,Ekko vieš že si môžeš kedykoľvek dať pauzu. My ti neujdeme.,, jemne povedala a položila mi ruku na pleco. Obzrel som sa na chodbu. Utrel som si oči a nadýchol sa. ,,Viem to veľmi dobre. Ale nie je mi to treba. Som vážne v pohode Senna. Nemusíš stresovať.,, povedal som jej to každým slovom tichšie a tichšie. Senna len pokrútila hlavou ale usmievala sa ďalej. ,,Tak nezabudni že sme tu stále pre teba.,, povzbudila sa a potľapkala ma po chrbte. Vďačne som pozbieral všetku silu vo mne a usmial sa. Zasmiala sa a pomaly odkráčala ostatným. Zostal som stáť chvíľu. Možno to bolo aj dlhšie, neviem určiť. Ale s tranzu ma zobudila Akali. ,,Ideš domov?,, jemne sa spýtala a zhasla vo vedľajšej miestnosti. Iba som prikývol a vybral sa k dverám na odchod. ,,Hej Ekko?,, zastavil som sa, otočil k nej. Nadvihla obočie. ,,Vážne je všetko v poriadku?,, spýtala sa znova. Nahnevane som zmraštil obočie. ,,Jasné že som v poriadku! Prečo sa to stále pýtate?!,, rozzúrene som jej odpovedal a vybehol z dverí.

Kráčal som pomaly po uliciach. Bol som myšlienkami inde. Nikdy som sa nenahneval na niekoho. Hlavne nie kvôli sebe. Smutne som si povzdychol. Zamrzelo ma to. Akali a aj ostatný sa len o mňa báli. Prechádzal som okolo kaviarne. -Ako dlho som nebol niekde sám- pokrútil som hlavou. Niekedy byť slávnym je extrémne neférové. Zazvonil mi telefón. Pozrel som sa na displej. Pípla mi správa. Odomkol som si obrazovku. -Yasuo..- Uškrnul som sa. -Ahoj Bráško. Poslednú dobu až moc pracuješ nemyslíš? Treba si dať aj kľud. Vybehni dakde. Alebo si daj voľno a oddych.- Jemne som prešiel palcom po svojom líci. Ešte raz som sa pozrel do okna kaviarne a pobral som sa ďalej. 

V mojom byte bolo extrémne ticho. Spomenul som si na tie krásne chvíle s rodinou. Keď som sa nevliekol domov každý deň. Hodil som bundu na gauč a vošiel do kuchyne. Zapol som si slúchadlá a pomalý začal vnímať každé slovo pesničiek. Začal som vyťahovať veci potrebné na spravenie jedla. Začul som ďalšie zvonenie mobilu. Prevrátil som očami a pozrel sa naspäť k jedlu. Oči sa mi rozslzili. ,,Je to dosť naprd. Prichádzať do studeného  bytu každý deň.,, zašomral som a dokončil jedlo. Improvizovaný chleba. Prehrabol som si vlasy a prešiel som z kuchyne do obývačky. Sadol som si a zapol televízor. -Mal by som si dať pauzu. Jediný si nevšímam svoje trápenie.- povzdychol som si. Pozrel som sa na mobil. Akali a aj Ahri? Otvoril som si správu od Ahri. -Ekko! Prepáč že tak neskoro ruším. Len že Akali nás pozvala k vám aby sme vás podporili. Viem aké je pre vás vydanie druhého albumu. Ak budeme môcť tak prídeme.- Rýchlo som si prečítal čo napísala Akali. Vlastne to isté len si pýta povolenie. Napísal som jej že hej nerobí mi to problém. Dojedol som a obzrel sa po byte. -Je tu bordel.- zamračil som sa. Jemné mesačné svetlo mi prechádzalo do obývačky. Oprel som si hlavu. Zavrel oči. 

,,Kto ho zobudí?,, začul som hlasy. Snažil som sa rozlepiť oči ale nešlo to. Pomrvil som sa. Nikdy som nebol tak unavený. Posledné čo si pamätám je že som sa oprel a zavrel oči. V tej chvíli ma vystrelo. Rýchlo ma chytilo pár rúk. ,,Kroť sa chlapče. Vieme o tom že si prepracovaný tak kroť sa.,, ozval sa jeden hlas, ktorý som rýchlo nevedel zaradiť.. ,,Musí oddychovať Evelynn,, skňučal druhý hlas. Rýchlo som zatackal rukou do prázdna. Ale zachytila ma niečia ruka. ,,Držím ťa. Evelynn vážne by si mal ľahnúť.,, Ozval sa znova ten druhý hlas. Zavrtel som hlavou. Zacítil som mäkkú posteľ pod sebou. ,,Akali by mala vedieť že nám tu skoro odpadol.,, ozvala sa Evelynn. ,,Akali vás sem pustila?,, chrapľavo som sa spýtal. Vedľa mňa sa matrac trocha prehla. ,,Ahri a Akali sú v štúdiu a Evelynn , Kaisa a ja sme tu.,, odpovedal mi druhý hlas. Znova som sa snažil otvoriť oči. Jemne som otočil hlavu k hlasu. Začul som prichádzajúce kroky. ,,Jedlo som už spravila. Idem za Pykom do mesta. Pozriem Ekkovi aj niečo. Evelynn Akali ťa chce  štúdiu. Sera zvládneš to?,, spýtala sa Kaisa. Zaostril som a obzrel sa. Kaisa a Evelynn prikývli a odišli. Posledné čo som počul bolo buchnutie vchodovými dverami. Vedľa mňa sa zdvihla matrac. Pomaly som sa posadil. ,,Ekko hovorím ti ešte dobre. Oddychuj. Treba aj oddychovať.,, smutne povedala a donútila ma ľahnúť si späť. ,,Ale ja musím ísť im pom-,,  prerušila ma priložením prsta na moje pery. Zavrtela hlavou a usmiala sa. Jej modré pramene vlasov jej ušli do očí. Založila si ich za uši. ,,Nebudem s tebou diskutovať.,, neodbojne povedala a priložila mi ruku na čelo. Smutne si povzdychla. ,,Horúčku si mal už keď sme prišli ale myslela som že sa ti už stiahla.,, zašomrala si popod nos. Nadvihol som obočie. ,,Od kedy ste tu?,, spýtal som sa a otočil som sa nabok. Skúmavo sa na mňa pozrela. ,,Ty sa nenecháš odbiť že?.. ach jaj. Od siedmej rána. A ak sa chceš spýtať koľko je hodín je 5 poobede.,, odpovedala z ľahkosťou. Preľakol som sa. Znova som sa rýchlo posadil a už som chcel postaviť, keď ma v tom zastavila. ,,Ekko vážne. Prestaň. Nechaj si dohovoriť. Ak chceš vážne niečo robiť, môžeš mi pomôcť s prepojením notebooku s tvojou telkou.,, Zasmiala sa na mojom výraze. Si myslí že ma takto zamestná?