Fallen Archangel

2. kapitola

   Cas zistil že peklo je ešte horšie ako o ňom hovoria tie najhoršie legendy. Trhali ho, pálili a keď z neho nič neostalo objavil sa zase ako nový aby mohli začať znovu. Alastair bol ten najhorší. Každý deň k nemu prišiel a dal mu na výber. Buď bude mučiť Ďalšie duše v pekle alebo budú mučiť jeho. Cas si vždy vybral druhú možnosť.

    Po celom pekle bolo počuť ohlušujúce zvuky boli také...neľudské, nedémonické. Castiel si myslel že to čo tie zvuky vydáva musí byť milión krát silnejšie ako ten najsilnejší démon. Bolo to ako keby prichádzali odvšadiaľ. Alastair mu raz povedal že to pochádza z klietky v ktorej je uväznený Lucifer a snaží sa dostať von. A keď démoni zlomia šesťdesiatšesť pečatí klietka sa otvorí a Lucifer bude voľný. Potom zabije archanjela Michaela a výtvory raj pre démonov.

   Castiel nikdy neveril na Boha a už vôbec nie na anjelov a archanjelov. Cas počul ako prichádza Alastair aby ho zase mučil. Už to nedokázal vydržať. Nevedel koľko rokov už prešlo ale pripadá mu to ako večnosť. Bol pripravený urobiť čokoľvek. Ďalšie mučenie už proste nedokáže vydržať. Alastair bol skoro pri Castielovi už počul ako si berie náradie zo svojho stola no zrazu Castiel pocítil divné chvenie...

   Castiel otvoril oči, už nebol v pekle. Poobzeral sa okolo seba a zistil že je v drevenej truhle. „Prečo som v truhle? A hlavne kde je peklo­?" Spýtal sa sám seba. Po chvíli si uvedomil že nemá dosť vzduchu.

   Cas sa vykopal zo zeme a našiel malý, prázdny obchodík. Rozbil sklo a otvoril dvere. Ako prvé si zobral vodu a potom prišiel k chladničke kde mali plnené bagety. Keď sa nasýtil prešiel k telefónnej búdke. „Neznášam telefónne búdky." povedal si pre seba. Vytočil Jackové číslo, po chvíli počul hlas svojho syna. „Haló?" Povedal Jack. „Hej Jack to som ja, tvoj otec, Castiel."

Bolo to trochu divne. Predtým ho ani nenapadlo porozmýšľať čo povedať, ako mu vysvetliť že je späť z pekla.

„No jasne." odpovedal Jack a zrušil telefonát. Castiel to vyskúšal ešte raz. „Hej! Počúvaj, keď ešte raz zavoláš nájdem si ťa a zabijem." Jack znova položil telefón. „Divné." Nahlas si povedal Castiel. „Odkedy sa tak Jack rozpráva z ľuďmi?" Cas nastúpil do najbližšieho auta a napadlo mu: „Vlastne keby mne volal môj mŕtvi otec asi by som tiež reagoval rovnako." Nakoniec to hodil za hlavu naštartoval auto, vystopoval Jackov mobil a vyrazil navštíviť svojho syna.

Vošiel do kŕčmi v ktorej mal Jack byť, rozhliadol sa okolo a uvidel ho sedieť a ďalšími dvoma chlapmi a jednou ženou v boxe v rohu reštaurácie. Vyzeral celkom šťastne. Castiel si sadol ku pultu a objednal si pivo. Rozmýšľal, že či si ma k nim prisadnúť, alebo počká keď bude Jack sám.

Celý čas čo tam len tak sedel rozmýšľal čo sa stalo, prečo už nie je v pekle a hlavne kto ho stamadiaľ dostal. Mal čo raz viac otázok ale žiadne odpovede. Možno mu Jack pomôže, keď mu vysvetlí čo sa stalo.

Asi o pol hodiny začali odchádzať no Jack sa vybral iným smerom. Cas predpokladal že ide na toaletu. Dopil svoje tretie pivo a vybral sa za ním

Jack práve vychádzal z toalety keď sa pred ním zjavil Castiel. Hneď ako ho Jack uvidel prišpendlil ho k stene a priložil mu nôž ku krku. „Čo si!?" Nahnevane sa spýtal Jack s nožíkom opierajúcim sa o Casove hrdlo. „Hej, kľud tiger." Nervózne sa zasmial Cas. „To som ja, tvoj otec. Viem že si asi zmätený a že je to divné ale môžem ti všetko vysvetliť len daj ten nožík preč, mohol by si sa porezať." Povedal Cas sarkasticky. Jack pomaly odložil strieborný nožík no ešte pred tým Castiela porezal na ruke a olial ho svätenou vodou. Až na to že bol Cas celý mokrí a trochu krvácal, zase, sa nič nestalo.

„Otec?" nechápavo naňho Jack pozrel „Áno, presne toto sa ti snažím celý čas povedať." Skoro nestihol dopovedať vetu keď ho Jack silno objal. „Ako? Veď ťa roztrhali pekelný psy a...a....bol si mŕtvy...a..." Jack začal koktať a snažil sa udržať slzy šťastia. „Hej pozri sa na mňa. Som späť dobre, všetko bude ako predtým." Zobral Jacka do ďalšieho pevného objatia a pošepkal mu: „Už nikdy ťa neopustím." A dal mu pusu na vlasy.