Láska zo záhrobia
Taehyung
Sťahovanie. Znova sťahovanie. Jak ja to neznášam! Pred nedávnom som býval v Tokiu. Ale niečo sa pokazilo a musel som odísť. Mal som totiž to problémy v škole. Asi sa pýtate čo som urobil že? No...podpálil som školskú lavicu. Ale bolo to omylom! Vážne! Jeden chalan ma vyprovokoval a trochu sme sa pobili. Mal som vo vrecku zapaľovač a ten vypadol. A ďalej si už viete domyslieť. Dozvedel sa o tom riaditeľ a tak ma vylúčili. A tak som musel odísť a nájsť si druhú školu. Musím predsa zmaturovať. Rodičia by to takto chceli.
Autom som zaparkoval pri mojom novom dome a vydýchol som si. Znova ďalší začiatok. Tak ale, kde sa to končí, tam sa začína aj nové dobrodružstvo nie? Nemusel by som to brať tak tragicky. A teraz niečo veselšie! Pýtate sa asi tak že koľko mi je keďže mám vodičák a ešte som nezmaturoval. No...mám osemnásť a keď ešte žili rodičia, tak mi zaplatili vodičák. A tak mám teraz nejaké to malé autíčko. Ale hlavné je to, že jazdí. Tak ale! Môjho miláčika aj keď je malý, zbožňujem! Je to rozkošné auto! Priznajme si. Každý by ho chcel!
.......
Vybral som z auta poslednú krabicu a zamkol som ho. Vošiel som do domu a porozhliadol som sa. Nie je to tu až také malé ako som si myslel. Pekná čierna linka, barový pult pred ňou a pekný malý biely stôl aj zo štyrma stoličkami. Bolo tu viac než tri izby aj s obývačkou. Je to tu priestranné a pekné. Presne pre mňa. Posteľ som si tu doniesol už včera, takže mám na čom spať. Nevadilo by mi kebyže mám spať v spacáku. Tak ale, všetko si vždy predom pripravím, než aby som potom hysterčil že nemám kde spať. Vzdychol som si a hodil som sa na posteľ. Nemotorne som si dal dole tričko a prezliekol som sa. Aktuálne mám na sebe sivé tepláky a biele tričko. V domácom je najlepšie. Zdvihol som sa v úmysle odísť z izby, ale pri dverách som zastal. Zalial ma ľadový pot. Nastražil som uši, aby som počul to čo predtým.
Chvíľu bolo ticho. No potom to bolo znova počuť. Kroky. Ťažké kroky. Predpokladám že sú mužské. Je to poznať. Zo strachom som sa pozrel cez zábradlie dole do obývačky. Môj chrbát zalial ľadový pot, a začal som sa triasť. To nieje možné. Nie. Proste nie. Majiteľ mi nevravel nič v zmysle, že by tu mal bývať aj niekto iný. Vraj tu býval predtým. Sám. Nikto iný. Aj zo strachom som stúpil na prvý schod. Snažil som sa byť potichu a prekvapiť toho chalana ktorý ku mne stál chrbtom a nehýbal sa. Ďalší schod. A potom ďalší, ďalší a ďalší. Prešiel som celé schodisko. Už iba stačilo sa nejako ozvať. Ale ako?!? "Pane nemáte tu čo robiť" alebo "čo tu robíte?" To sú až moc otrepané vety. Bože Taehyung mysli!
,,Keď si podpaľoval lavicu tak si myslel viac" ozval sa ten muž. Teda...chalan. Čo teraz?!? Mám utiecť? Alebo sa s ním začať rozprávať? Veď je to cudzí človek! Čo ak je to nejaký vrah? Bože Taehyung! Ty hysterka! Možno je to jeho dom, a ty si si pomýlil len číslo domu. Nie. To je hlúposť
,,K-kto ste? A čo robíte v mojom byte?" Ja koktám! Taehyung vážne? To sa nemôžeš správať ako chlap? Ach.
,,Som Jungkook. Kedysi to bol môj dom" odvetil a potom sa ku mne otočil. Skoro som oslepol. On je nádherný! Mal čierne krátke vlasy, a tmavé oči. Čierne tričko, ktoré obopínalo jeho hruď, a kožené džínsy. Bol prekrásny. Vyzeral ako anjel.
,,Akože váš dom? Majiteľ mi povedal že tu nikto nebýval" premeral si ma od hlavy po päty, a potom sa uškrnul
,,Kedysi tu niekto býval. Pred dvadsiatimi rokmi. Nevidel si ten obraz na stene v chodbe? Je to môj obraz" zdvihol obočie a potom sa usmial. On má nádherný úsmev! Bože Taehyung. Snáď si sa nezamiloval? Je to cudzí človek! Ale tak sakramensky krásny! A milý....a šarmantný, pekný...mal by som prestať.
Na päte som sa otočil v úmysle hľadať ten obraz. Zastal som v chodbe a prebehol som ju očami. Nič tu nie je. Žiadny obraz. Musel si zo mňa vystreliť
,,Veď tu nič n-" nestihol som ani dopovedať a Kookie už stál predo mnou. Kookie....pekná prezývka že? Vymyslel som ju.
,,Ale je" s prívetivým úsmevom sa na mne pozrel a mne sa skoro podlomili kolená. Uhol stranou a mne sa poskytol pohľad na stenu. Na krásny veľký starý obraz. Na ktorom bol....Jungkook? Veď to nieje možné! Je tam napísané....že tento obraz bol namaľovaný pred dvadsiatimi rokmi. Takže hovoril pravdu. Na obraze bol krásny tak ako teraz. Čierne vlasy a krásna hladká tvár bez jedinej chyby.
,,A-ako?" Zašepkal som a pozrel som sa na Kookieho
,,Kedysi dávno....kedysi dávno sa stala hrozná nehoda. Mladý chlapec si v jeden deň zmyslel, že sa pôjde previesť niekde preč na koni. Niekde ďaleko. Ďaleko od všetkých problémov, a hlavne....hlavne od rodiny. V ten deň sa mladík pohádal s rodičmi. Mal sa totiž ženiť. Lenže on to nechcel. Nechcel žiť tak, ako chceli jeho rodičia. Mladík si chcel nájsť svoju polovičku sám. A mať šťastné manželstvo po zbytok života. Ale nestalo sa tak. Nahnevaný na seba a na celý svet sa vydal do stajní po svojho koňa. To ale ešte netušil, že útek z domova sa mu stane osudným. Vzal svojho koňa a nasadol naňho. Rýchlosťou blesku sa vydal na koňovi do lesa. Do hustého a tmavého lesa. Nebál sa. Vedel, že pokiaľ má vieru, tak temnota z lesa mu neublíži. Mladík, ktorému slzy zmáčali tvár, si užíval vietor a slobodu vo vlasoch. Lenže začalo pršať. A zem bola čoraz viac mokrá od dažďa. Z hliny sa začalo robiť blato, a kôň to nezvládol. M-moc sa šmýkalo. Mladík chcel zastať. Ale nedokázal to. Kôň sa pošmykol a zastal. A mladík? Ten spadol z koňa. Lenže si nevšimol, že bola pred ním veľká priepasť. A tak sa stalo nešťastie. Mladík spadol do priepasti. A tak nešťastne. Keď dopadol, tak si zlomil všetky kosti v tele. Nikto nevie ako to je možné. Ale stalo sa to. Mladík si zlomil väz. Bol mŕtvy. Nestihol sa ospravedlniť rodičom. Nikdy si to neodpustil. Opustil ich. Všetkých. Ale hovorí sa, že keď si mladík po smrti nájde lásku, tak znova bude žiť. Jeho duša ožije, a konečne bude šťastný"
Na konci jeho príbehu už stál predo mnou. Veľmi blízko. Nosy sa nám skoro dotýkali, a moje srdce búšilo závratnou rýchlosťou. Čo je to so mnou? Moje srdce...moje zmysly....všetko je iné. Zvláštne. Cítim z neho teplo. Príjemné teplo. A moje srdce bije ako ešte nikdy predtým. Začali sme sa ku sebe približovať
,,A čo je teraz s jeho dušou?" Pozrel som sa mu do očí a opýtal som sa ho. Šepkal som
,,mladík si konečne našiel svoju spriaznenú dušu" odvetil
,,A-ako to myslíš?" Srdce mi vynechalo zopár úderov.
A namiesto odpovede ma pobozkal. Jeho mäkké pery bojovali s tými mojimi. Po chvíli sme sa odtiahli
,,Milujem ťa Tae" povedal a oprel si čelo o to moje
,,Aj ja teba Kookie" usmial som sa a znova som ho pobozkal.
A tak sme spolu žili. Jungkook sa ku mne nasťahoval, a sme spolu už pekných päť rokov. No nieje to krásna doba? A ja som si uvedomil, že Jungkook bol ten mladík z toho príbehu. Mladík, ktorý nenašiel lásku v živote, ale v smrti.
Ahojteeee 👋 táto jednodielovka má byť na angličtinu do školy. Nieje až moc dlhá? Lebo mne pripadá taká akurát. A keď s tým učiteľka bude mať problém, tak nech zalezie tam skadiaľ prišla :-D
YOU ARE READING
Problémový život kpopera
Humor,,Prečo ich počúvaš keď im nerozumieš?" ,,To sú Číňania?" ,,To sú dievčatá?" Zažil si niekedy takéto otázky? Štve ťa to a nemáš sa komu vyrozprávať? V tejto knihe nájdeš problémy tých, ktorý počúvajú k-pop! Cíť sa ako doma!
