YOU

2

"No tak, ako to prebiehalo dnes Abby?" privítala ma milo Gia. Gia je fajn opatrovateľka, ale niekedy vie byť odporná.

"Zase kričala." povedal za mňa Scott. Zazerala som naňho.

"Fajn Scott ďakujem. Môžeš ísť k sebe. Dnes už asi nikam nepôjde."

"Rozumiem pani Riley." Usmiali sa na seba a Scott odišiel. Konečne.

"Abby nie som tvoja mama ale mám úlohu ťa vychovať. Takže keď nemusíš tak nekrič. Jasné?" prikývla som hlavou. "Nekýv tou hlavou ale odpovedz. Musíš komunikovať Abby. Rozumieš?"

"Áno rozumiem. Chcem svoj dnníček."

"Samozrejme choď si preň." usmiala sa. 

Vbehla som do izby a zavrela sa. Vytiahla som si denník, do ktorého si píšem svoje pocity, čo neviem vyjadriť tak, aby ich niekto chápal. Nerobím to dlho iba od kedy mi to poradila Luna. Takže asi nejaký ten mesiac. Na začiatku som tam iba pocity čmárala pretože som ich nedokázala ani len napísať. No Luna mi pomohla a posledný týždeň už doňho normálne píšem. Ukazujem ho len Lune a nikomu inému. Vlastne nemám dôveru v nikomu inému len v Lune.

Takže, aby som upresnila, čo sa mi vlastne deje. Od môjho posledného zážitku s rodičmi sa neviem dostať z uzavretého kruhu. Je to kruh, kde som ja otec, mama a niekto koho nepoznám. Nepoznám tie osoby. Sú mi úplne neznáme, pretože tváre majú zahmlené. Niekedy sa ukáže muž a príde ku mne až k posteli. Núti ma do niečoho strašného. Ale ja nemám toľko síl sa ho opýtať ani len kto je. Vždy len ležím a pozorujem ho. Nič mi neuniklo. Nosí vždy ten istý oblek, keď príde ku mne no, keď je v kruhu má rifle a tričko. Strácam sa v myšlienkach a pocitoch. Nedokážem ich vyjadriť konkrétne pekne slovom. Lebo, keď ich chcem povedať príde neznámy muž a začne sa mi vyhrážať. Vyhráža sa mi v mojej hlave, ale ja viem, že je to všetko pravda. Viem, že ak niečo poviem on príde a vezme si ma. Odnesie ma k rodičom a budem sa musieť s nimi spolčiť. Budem musieť robiť hnusné veci ako oni.

Rýchlo som zavrela denník a hodila ho do rohu izby. Zase som sa schúlila do klbka, ale neplakala som. Cítila som hnev. Veľký hnev.

"Čo sa tu deje?" Vbehla do miestnosti Gia. Hodila som ten denník moc silno takže to narobilo buchot. A Gia ma kontroluje tak, že aj keď len niečo pošepkám už je v mojej izbe. "Prečo si hodila ten denník?" Vybrala sa smerom k nemu.

"Neotváraj ho." Upozornila som ju hnusným nahnevaným hlasom.

"Nejdem ho otvárať tak sa na mňa takto nepozeraj jasné? Nesprávaj sa ako malé decko." Uráža ma.

"Neurážaj ma." Povedala som odmeraným hlasom.

"Tak sa ku mne správaj slušne a prestaň rozprávať takýmto hlasom." Položila denník vedľa mňa a odišla preč.

Chcem byť normálne dievča. Ja chcem byť normálne dievča. Vravela som si v hlave a začali sa mi oči zaplavovať slzami. 

...

"Abby poď do kuchyne prosím ťa!" Zakričala na mňa Gia. Zodvihla som sa zo zeme kde som sedela od kedy som hodila denník do kúta. Bolo asi tak 7 hodín večer.

"Án-" Zastavila som sa, keď som zbadala kto sedí na stoličke v kuchyni. Bola to moja teta. Mamina sestra Zara. Nevidela som ju od mojich 10 rokov.

"Ahoj Abby." Usmiala sa do široka. No ja som stála medzi dverami bez pohybu a snímala každý jej pohyb. Premeriavala som si ju od hora na dol a opačne.

"Č-Č-Čo po mne chceš?" vyhŕkla som rýchlo.

"Abby ja viem-" 

"Prečo si prišla? Chceš ma k ním odniesť!" prerušila som ju.

"Abby počúvaj ma. prosím." Stále som stála medzi dverami a ani som sa nepohla. Gia mi odsunula stoličku a ukázala, aby som si sadla. Pomaly som sa k ním priblížila a sadla som si.

"Fajn Abby. Ďakujem." Odmlčala sa. "Neviem či si pripravená zaradiť sa do pomerne normálneho života. Preto som prišla." Nechápala som o čo jej ide. Zaradiť do normálneho života? Čo po mne chce?

"Viem, že to nemáš ľahké. Nemusíš sa báť ja nie som na strane tvojich rodičov. Som na tvojej strane a chcem ti pomôcť." usmiala sa.

"A prečo si prišla až teraz? Po 5 rokoch? Ako mi chceš pomôcť? Mne pomáha Luna. Ja verím jej nie tebe."

"Chápem ťa. Viem, že ty teraz nedokážeš svoj život zveriť len tak mne. Ale nemusíš sa báť. Luna ti veľmi pomáha a chápem, že veríš iba jej. Preto som rozmýšľala či naozaj mám za tebou prísť.

"Čo chceš?" Trochu sa z môjho milého ja začalo stávať hnusné ja pretože ma nebavili tieto kaše okolo všetkého.

"Chcem ti ponúknuť prístup na strednú školu. Na normálnu strednú školu s normálnymi deťmi." 

"Ale ja nie som normálne dieťa" sklesla som.

"Samozrejme, že si len si teraz trochu mimo."

"Mimo?! Vážne to si mi prišla povedať, že som trochu mimo?! Vieš, čo kašlem ti na tvoju školu ja nie som schopná rozprávať pri Lune nie to ešte ísť na strednú školu! Choď preč! Nevieš o mne nič!" Buchla som po stole a odišla do izby.

"Abby? Môžem?" Zaklopala na dvere Gia po asi 15minútach.

"Mh" Zahmkala som trasúcim hlasom. Vošla dnu.

"Abby, čo sa deje? Neviem či mi budeš schopná vysvetliť, čo sa s tebou poslednú dobu deje, ale prečo si vybuchla? Veď si chcela ísť na strednú a žiť normálny život."

"Ja. Ja neviem." Začínam mať pocit, že všade kde prídem mi každý len pripomína, že nie som normálna. "ja chcem len žiť konečne normálny život." Rozplakala som sa.

"Abby ja ťa chápem."

"Nechápeš! Nikto nechápete aké to je! Každý večer chodím spať nadopovaná tabletkami, ale tabletky proti snom už neexistujú! A vždy keď idem spať tak sa pripravujem na teror ktorý v snoch zažívam! Sú tak reálne, ale ja nemôžem nič robiť iba sa blbo pozerať!"

"Abby-"

"Chcem byť sama. Môžeš ísť preč prosím?" Posledné, čo som povedala. Bol večer a ako zavrela dvere v mojej izbe nastalo ticho a tma. Niečo sa mi na tom nezdalo. 

"Č-čo sa to deje?" Šepkala som si a obzerala sa po izbe. A zrazu bola úplná tma. Žiadne svetlo z okna. Žiaden zvuk z vedľajších miestnosti. Tma. Ticho. 

...

Tak druhá časť je vonku. Nad touto časťou som dlho rozmýšľala, ako ju sformovať, aby tam bolo všetko potrebné, a aby ste sa vcítili do deja. Je nudná, ale potrebná. No, ale zoznamujeme sa s novou postavou. Tetou Zarou. Čo myslíte je naozaj na strane Abby a chce jej pomôcť? A čo sa mohlo stať Abby že sa zrazu ocitla v tme a tichu?

Možno vám ešte nie je úplne jasné, čo sa s Abby vlastne deje, ale budem sa snažiť vám to tak sformovať, aby ste to pochopili a vcítili sa do deja. Ale o chvíľu sa tento dej trošku zvrtne takže odporúčam sa poriadne zoznámiť s osobami hlavne s postavou Abby. 

Dúfam že sa vám táto časť páčila aj napriek tomu že je nudná. Vaša Tess💜🤍