Šťastný Nový rok! Vítajte pri našom už - úha, tristošesťdesiatpäť tisícom vysielaní! Vonku je zamračené a teplomer ukazuje na území teploty od mínus päť po tri stupne Celzia. Ako sme spomínali, toto je naša tisícročnica - áno, práve dnes! Pred tisíc rokmi, celým miléniom - sme začali na našom útlom, vtedy novovzniknutom rádiu naše prvé vysielanie! Vystriedalo sa tu dosial štyridsať generácií a stále pokračujeme - to je zázrak, priatelia...! - revalo z rádia. Jasné, že vydržalo tisíc rokov - veď MUSIA.
Písal sa rok 3020 a bol jeden horúci letný deň. Ako to už pri globálnom otepľovaní či posune pásiem býva, geografia teplotných zón a prúdov z čias Veľkého pripojenia [I.] bola až satiricky nepresne neaktuálna. Vláda sa teda rozhodla zmeniť dejiny. Doslova - veď kto by si už pamätal časy pred internetom a kto by sa obťažoval dejepisom, keď je dôležité žiť tu a teraz a užívať si (II.) (hlavne to však treba zavesiť na Sieť!)?
Ale aké ironické - keď si uvedomíte, že vlastne robíte opak a to, čo vidíte, môže byť fotomontáž a dokopy toto motto dodržiava asi len 47% celej pozemskej populácie. Väčšina totiž čaká na impulz, ktorý ich nakopne a vyhodí z každodennej rutiny. Keď však má toho aj vláda - teda v tomto prípade Vláda [III.] plné zuby, zorganizuje Schôdzu - „dobrovoľné" stretnutie obyvateľov miest - celosvetová udalosť. Prečo ale „dobrovoľné" - s úvodzovkami? Pretože vláda nie je LEN vláda, je to Vláda - ako sa začala zasahovať čoraz viac do vecí a činností ľudí - voliteľov, získala celosvetovú kontrolu nad všetkými výrobkami a službami.
Slobodná vôľa a vôľa ľudu sú len frázami na utíšenie detí pred „bubákmi" a dospievajúcich pred „neslobodou - nadvládou". Teda ako som povedal, začala Schôdza - všemocná Vláda povypínala mobily, počítače, tablety, laptopy a pomocou pískania na takmer nepočuteľnej frekvencií ich vďaka týmto zariadeniam vyhnala do ulíc. Rádio na všetky strany hralo akúsi inštrumentálnu hudbu na klavíri, flaute a xylofóne, zatiaľ čo ľudia si pretierali oči. Mali ich červené, opuchnuté, zvraštené a žmurkali. Ako žmúrili do slnka, odkiaľsi zhora sa ozval hlas:
„Zahoďte tie nepotrebné stroje! Otvorte svoje uši, rozjasnite svoj zrak a uzrite zázrak - " Hodnú chvíľu bolo ticho, už bolo počuť z ľudu „Už bolo načase, oberá ma to o súkromie, čas a oddych...", „Konečne niekto dostal rozum, ...", keď tu zrazu rana ako z dela a nasledovala akási zvučka a po nej dokončenie tej hlbokej vety:
„Zázrak 281 trilióna farieb na obrazovke dva krát tri centimetre a s holografickou klávesnicou! Nový model Zanuo - Zanuo 4.56! Sláva novej technológií... KUPUJTE!"
Ako to už na takýchto zhromaždeniach býva, je priam zvykom, aby niekto niečo zahundral - ako aj toto: „Takto nás nachytať. Boli sme voľní - na dve minúty." Všetci sa vo veľkej vrave vrátili domov a čo len zabuchli svoje skoro pancierové dvere, zahodili mobil a začali sa hrať s bublinkovou fóliou...
I. - 90. roky 20. - 1. polovica 1. dekády 21. storočia
II. - heslo intrapersonálneho asistenta - počítača v hodinkách
III. - Váš priateľ, dôverník; líška, podliak, zákerník
