Slnečné lúče ma pošteklili na nose a ja som neprítomne zafrflal.
"Pre Boha Dipper!" Zakričala Mabel. "Čo si v noci jeleňov naháňal?" Zvolala zhrozene. Jej krik ma prinútil horko ťažko posadiť na posteľ. Hlavu som mal ťažkú a nepríjemne mi v nej dunelo. Pootvoril som oči a pozrel sa na Mabel pred sebou. Jej vyvalené oči si ma vystrašene premeriavaly.
"Čo sa deje?" Zamrmlal som.
"Pozri na svoju tvár a ruky. A prečo máš na sebe iné oblečenie? Vyzeráš akoby po tebe prešlo stádo mužoturov." Pozrel som na svoje ruky ktoré pokrývali krvavé šmuhy a desivé podliatiny. Potom na svoje šaty ktoré namiesto môjho pyžama tvorilo niečo málo z mojej skrine a luxusné sako ktoré mi bolo veľké. Vtedy som si spomenul na sochu v lese. Oblial má studený pot a podľa Mabelinho výrazu som musel veľmi zblednúť. No hneď na to jej tvár zosmutnela a oči potemneli.
"Bol si zo Strýkom Fordom, však?" Povedala takmer nepočutelne.
"Nie!" Zakričal som v panike až poskočila. "Nie, nebol. A máš pravdu. Rozhodol som že budem pokračovať v mojom sne stať sa mužom." Vyhlásil som tak hrdo aby to bolo presvedčivé. Mabel pokrútila hlavou a niečo zamumlala. Postavila sa z mojej postele a začala si hádzať šminky do tašky.
" Idem za Grendou a Candy. Chceš ísť do mnou?" Povedala a zatvorila tašku. Prehodila si ju cez rameno a otočila sa netrpezlivo čakajúca na moju odpoveď.
"Ísť tam, dať si proti mojej vôli na tvár fasádu a viesť nudné rozhovory o chlapcoch a kapelách? Nie ďakujem." Zasmial som sa. Mabel prevrátila očami a zasmiala sa so mnou. "Hej Mabel, keď pôjdeš dole, odkáž Stanovy a Fordovy nech sem nechodia lebo sa necítim dobre." Premerala si ma ustarostením pohľadom a prikývla. Hneď ako som počul odoznievajúce kroky na schodoch, prudko som sa postavil čoho následkom bola silná triaška. Napriek tomu som sa zohol k topánkam ktoré boli asi v takom stave ako ja. Vedľa nich som si všimol svoje pohodené pyžamo ktoré som dvihol a rozprestrel. Bolo potrhané, špinavé a vynikali na ňom škvrny krvi.
Utekal som lesom tam kde som sa modlil aby bol kamenný Bill. Hlavou mi prúdili myšlienky, otázky a hrôzostrašné scenáre toho najhoršieho. Ešte ani neprišiel k čistinke a všimol si že čím bližšie išiel, tam bolo viac a viac zlomených konárov a suchých stromov ktoré iba potvrdzovali jeho obavy. Konečne sa dostal na čistinku a na moje zdesenie tam socha nebola. Hodil som sa na miesto kde predtým stála a začal som splašene hmatať v suchej hline. Nič. Po Billovi sa zľahla zem. Začal som sa potiť a triasť.
"Náš malý, veľký Dipper. Už som si myslel že nie si na nič užitočný, ale vidím ako veľmi som sa v tebe pomýlil. Prepáč mi to. Patrí ti moje jedno veľké ďakujem." Obloha zčernela a oblaky nad mojou hlavou sa začali točiť do veľkej špirály vďaka čomu začal fúkať silný vietor. Po chrbte mi prešli zimomriavky. Ten hlas som veľmi dobre poznal. Pomaly a opatrne som sa otočil a uvidel som nad sebou stáť muža zo včera. Mal žlté vlasy, hnedé oči a úškrn na jeho tvári. Oči ako sviečky na hrobe si ma premerali.
"Bill?! Si to ty? To nie je možné! Zničil som ťa! Si mŕtvy." Zvolal som v panike.
"Tiež som si to myslel ale napriek tomu, že zo mňa bol iba kameň, vnímal som a videl všetko. Vždy keď si prišiel do mestečka, videl som všetko čo robíš. Sledoval som každý tvoj krok a aj som cítil čo si cítil ty. Tá Wendy, nemám pravdu? Veľmi pekné dievča. Škoda pre ňu že si stratil city." Povedal so smiechom.
"Opováž sa jej iba dotknúť!" Kričal som.
"Och, aké krásne. Toho sa báť nemusíš. Ona nie je môj cieľ. Si ním ty, milý Dipper." Povedal a kľakol si ku mne. Pokúsil som sa utiecť no on ma stiahol k zemi a obopol ma rukami tak že som sa nevedel brániť.
"To nie je možné! Ty nemáš fyzické telo." Bránil som sa.
"Si hlupák Dipper Pines, ak si myslíš že chápeš všetkému." Po týchto slovách ma rýchlim úderom do hlavy priviedol do bezvedomia a vtiahol do modrého portálu ktorý voľnou rukou vytvoril.
