Ako to že žije? Veď môj otec ho zabil! Vystrašene som sa na neho pozerala. "A..ako.." Skočil mi do reči. Ako inak že?
"Nepýtaj sa aj tak nedostaneš odpovede." Škodoradostne sa usmial a pomaly išiel ku mne.
"Choď preč! Zavolám otca! Zmizni!" Kričala som na neho a odchádzala od neho.
"Zavolaj si ho kľudne ale nepríde. Není tu." Zmätene som sa zatvárila. Ako to že tu není? Veď by mi povedal keby niekam ide.
"Väčšiu lož si si vymislieť nemohol?" Usmiala som sa škodoradostne. Myslí si že ma oblbne?
"Tak skús zakričať. Nepríde. Ty si myslíš žeby som sa sem dostal keby tu je?"
"OTEC!" Nič. Nepočula som nič. Inokedy by som už počula rachot ako všetko zhadzuje, len aby sa ku mne dostal čo najskôr. A k tomu by sem prišli aj iný ľudia. Ale teraz nič. Už som si začala myslieť že som ohluchla pokiaľ pán predomnou neprehovoril.
"Už mi veríš? Není tu nikto! Všetkých zobrala polícia z podozrenia za zabitie tých dvoch mužov." Povedal a škodoradostne sa usmial.
"To ty si zabil tých mužov že?" Zatvárila som sa prevkapene. On mal toto celé naplánované. Určite. Inač si to neviem vysvetliť.
"Áno zabil. A dalo mi to veľkú námahu aby ťa tiež nezobrali. Teraz sa obleč! Nepôjdeš do môjho auta takáto." Povedal a ukázal rukou na mňa. No dovoľ?! Ale tak mal pravdu, nahá by som mu do auta aj tak nešla.
"Môžeš odísť?" Spýtala som sa a ukázala smerom na dvere.
"Nie. Ešte by si si zobrala zbraň a začala po mne strielať. No už len to by mi chýbalo. Prezlečieš sa predomnou. Neboj aj tak niesi môj typ." Povedal a slizky sa usmial.
"Máš pravdu. Tvojim typom bola moja mama." Znechutene som mu odpovedala.
Aby som vás uviedla do deja (áno až teraz). Tak tento pán sa volá Joe. Miloval moju mamu a rozhodol sa ju uniesť, lebo vedel že sama by nešla. Keď sa to môj otec dozvedel zobral sa a išiel ho zabiť. No keď sa vrátil tak mi povedal že niečo sa zomlelo a zastrelil moju mamu. Nevedela som tomu uveriť. Celé dni som čakala pri schránke či nepríde list o výkupnom alebo tak. Lebo som nechcela veriť že matka je mŕtva. Keď ma to prešlo tak mi otec povedal prečo ju Joe uniesol. Bola som v šoku. Vážne bol taký hlúpy a rozhodol sa uniesť manželku mafiána? Hlupák. No očividne nie až taký keďže predomnou stojí.
"Neser ma lebo ťa na mieste zabijem." Povedal dosť naštvane. Rozhodla som sa teda prezliecť. Samozrejme tak aby nič nevidel. Videl ma len v spodnom prádle. S tým dokážem žiť. Keď som sa na neho otočila a pozrela sa trochu niežie tak som sa zarazila.
"Niesom tvôj typ hej? A čo znamená hento dole?" Vedela som že sa trochu podobám na moju mamu no nečakala som že až takto.
"Ticho buť ty drzaňa! Teraz poď." Povedal. Išla som s ním. Čo iné som aj mohla robiť? Zbraň som nemala a nevedela som či on má tak by bola hlúposť na neho zaútočiť. Poľahky by ma mohol zabiť. Keď som k nemu prišila tak neviem jako no strašne veľkou rýchlosťou si vybral nejakú handričku a strčil mi ju k ústam a nosu. Bol silný, tak som sa mohla metať koľko som chcela. Nepovolil. Po nejakých 5 minútak mi začali padať viečka a ja som začala zaspávať. "Sľubil ti že sa stretnete." Počula som už len matne.
Ahojte! Snáď ešte niekto túto knihu číta. Ospravedlňujem sa za tú neaktivitu, no mala som toho strašne veľa. Teraz to už je celkom v pohode tak snáď budú vychádzaď častejšie nové časti. Ešte sa ospravedlňujem za takú krátku kapitolu no znova sa do toho musím dostať. Snáď chápete. A čo myslíte čo sa bude diať, keď sa Caroline preberie?
