×KakuHida× Wakai Niku

Odlúčení

"ahhhh.. Kakuzu! Hmm...."

"Kakuzu!! Kuuu"

"Zmĺkni Hidan."

"Ale.. Kakuzu!! Milujem ťa!"

"Zmĺkni!"

"Milujem - "

Kakuzu sa jednoducho postavil a odstúpil od Hidana.

"Čo sa deje?"

" Nudíš ma."

"Takže ja ťa nudím? Myslíš si, že by ťa niekto iný nechal robiť to zozadu?"

"Niekto by sa našiel. Nehovor, akoby si bol jediný na svete."

"Tak to ma už nepotrebuješ."

"Máš pravdu."

"A-ak ma chceš iba na sex, tak tu nemám čo robiť. Nechápem ako som si mohol myslieť, že ma aj ty-"

"Tak vypadni ak tu nechceš byť."

Hidan už viac nepotreboval. Natiahol na seba nohavice a do ruky vzal plášť a kosu. Vôbec mu nenapadlo, že ochrannú čelenku pri sebe nemá, no ani by mu na tom nezáležalo. Kakuzu mu provokatívne otvoril dvere a Hidan bez pohľadu na svojho partnera odišiel.

Kadiaľ?

Ktorým smerom mám ísť?

To je jedno..

Hidan išiel vpravo, vedel, že po ceste narazí na dedinu.

Snažil sa nemyslieť na nič, takže sa celý čas modlil k Jashinovi. Na prívesok, samozrejme, nezabudol, takže ho mal so sebou.

Po niekoľkých hodinách cesty narazil na tú dedinu. Nájsť tam nejaký hotel bolo naozaj ťažké, keďže v malých dedinkách sa zriedkakedy nachádzajú, no napokon to zvládol. Nevyzeral nejako luxusne, ale to bolo jedno. Hidan nečakal, že sa tam zdrží dlho, chcel pokračovať ďalej, do niektorého zo sídiel z Akatsuki, pretože iba tam mohol byť dlhší čas.

"Na koľko nocí?" opýtal sa ho majiteľ hotelu keď si išiel rezervovať izbu.

"Iba na jednu."

" Budete platiť vopred alebo až potom?"

Sakra.. peniaze. Žiadne som nezobral.

"Ehmm.. potom..."

Muž prikývol a zapísal si informácie o hosťovi a zaviedol ho do izby na prvom poschodí.

Hidan hneď po ubytovaní vošiel do sprchy, keďže ešte stále bol poznačený Kakuzovým DNA.

Ehh.. smrdím ako on. Dúfam, že si to nikto nevšimol, aj keď pochybujem. Musím byť cítiť na niekoľko kilometrov.

Keď si obliekal svoje nohavice a Akatsuki plášť, pretože nič iné pri sebe nemal, napadlo ho, že mu tá sprcha asi veľmi nepomohla.

"Veď je to jedno. Aj tak ich budem musieť zabiť, keďže nemám z čoho zaplatiť," kývol hlavou a vyšiel z izby. Akurát sa podávala večera a Hidan bol neuveriteľne hladný, tak mu to prišlo vhod.

"Z kadiaľ vlastne ste?" spýtala sa ho nejaká žena popri jedle.

"Nemusí ťa to zaujímať."

"Chlapec tu je nevychovaný. Zaslúži si príučku," uškrnul sa nejaký muž vedľa ale pokračoval v jedení.

Hidan is ich nevšímal a keď dojedol, išiel naspäť do izby.

"Hmm, nepočul si ma? Si nevychovaný. Ľudí si máš všímať."