hot august [暑い8月]

いち

Verejné prenasledovanie. Blýskajú sa fotoaparáty, dupot nôh sa za ním ženie pomedzi úzke japonské ulice, žiadostivé hlasy zanikajú v ušiach. Ako dlho už pred nimi unikal? Akoby celú večnosť naháňal svoj vlastný chvost. Nevedel sa ich zbaviť, frustrovane škrípal zubami. Schuti by ich poslal do čerta, ak by od nich nezáviselo toľko vecí. Kvôli tomu hlúpemu škandálu sa šiel svet dočista zblázniť.

Zdalo sa, že sa ich konečne striasol. Podarilo sa mu zahnúť do nevkusnej zatuchlej jednosmerky.

Umorene sa oprel o vlhkú tehlovú stenu, rukou na moment prebrázdil svoje biele ulepené vlasy. Usiloval sa spred očí vymazať obrazy, ktoré sa mu pod viečkami premietali dvadsaťštyri hodín denne. Výčitky, smútok, hnev, beznádej...

Obzrel sa a zavadil o nenápadnú ceduľku s postrannými neónovými žiarivkami. Chvíľu rozmýšľal či bude dobrý nápad prepadnúť zašitú kaviareň, čo ho čoraz viac mámila.

Asi fakt nie som normálny...

Plecom potisol presklené dvere, na čo sa nad jeho hlavou rozonel malinký medený zvonček.

Oproti konkurencii pôsobila táto kaviareň zabudnuto. Vysedávali tu postarší zafúľaní robotníci, ktorí si tu behom poobednej siesty vychutnávali silnú čiernu kávu. Opodiaľ vzadu sa ohnutá starenka snažila štrikovať akýsi purpurový prehoz. Naozaj, nenašiel sa tam nik, kto by bol ošatený v drahom fraku. Nijakí biznismeni, nijaké snobské paničky. Skrátka len bežní smrteľníci v bežnej situácii.

Mimovoľne si cez hlavu prehodil kapucňu a stiahol si ju do tváre, keď okolo neho prefrčal zaneprázdnený čašník.

„Pomôžem vám? Chcete si objednať, pane?"

„Ja..." zakoktal sa. „Áno. Chcem si objednať."

„Minútku, prosím. Je tu veľa voľných stolov. Ráčte sa usadiť, pane."

A tak sa neprítomne vliekol k voľnému okrúhlemu stolu, čo sa našťastie nenachádzal vedľa okien, no pri stene krytý dvoma obéznymi chlapíkmi.

Potrpel si na tom, aby nikomu neprišiel povedomý. Zabudol sa však sústrediť na realitu a všímať si komorné okolie vôkol seba, takže nechtiac vrazil do postávajúceho dievčaťa.

Spolu sa zhrozene prizerali tomu, ako sa jej mobil vyšmykol a krehký displej sa roztrieštil o oranžové dlaždice. Dievčina dlho nič nevravela, iba sa jej zhrozením rozšírili oči.

„O-ospravedlňujem sa," ledva vyhŕkol. Neuvedomil si však, že na ňu vybafol jazykom, ktorému zjavne nerozumela. Naďalej totiž civela, akoby videla ducha.

Vlastne mu vzišlo na um, že ani japončina jej nebude známejšia. Ničím sa na tamojších neponášala. Vyčnievala z davu najmä svojou diferentnou štruktúrou tváre a striebornými vlnitými vlasmi. Preto svoju ľútosť vyjadril ešte raz, tentokrát v lámanej angličtine.

No dievča aj tak mlčalo. O niekoľko sekúnd sa zohlo po svoj dokaličený mobil a jemne pohladilo jeho pavučinový vzor.

„Och, zabije ma," pošepla. „Fakt ma zabije."

„Je to moja chyba," horko-ťažko si dopomáhal nekoordinovanými gestami. „Ja... Zaplatím to."

Prezieravo prižmúrila zrak.

„Zaplatiť to?" zopakovala dbajúc na dôraz, „to ako vážne?"

„Uhm. Vážne."

„A nesadneš si sem?" navrhla mu spontánne.

Bez zbytočných slov zamieril k jej stolu vo výklenku. Vo svojej šálke mala už zbytky studeného kapučína s riedkou bielou penou na vrchu.

„Tak čo si dáte?" po chvíli sa pri nich objavil energický čašník.

Od nich sa pobral ešte svižnejšie, lebo ani jeden z nich nemrhal zbytočným váhaním.

Pokiaľ sa sem nahrnú reportéri a nájdu ma tu, bude z toho ďalší škandál...

Ostražito sa porozhliadal po neveľkom priestore, no nik sa netváril ani pobúrene, ani znepokojene. Žeby konečne našiel svoju oázu pokoja?

„Tvoja bunda..."

„Bunda?"

„Je mokrá," ukázala na ňu prstom. On sa však len obzrel na premočené rukávy a vehementne nad tým pokrčil plecami.

„To je okej."

Iba prikývla a priložila dlane na studenú šálku so svojím kapučínom.

„Ako sa voláš?"

„Ja som..." zarozmýšľala, „volajú ma Gen."

„Gen?" o takom mene dosiaľ nepočul. „Odkiaľ si?"

„Na tom nezáleží..." sklonila hlavu, ale aj jemu napokon položila rovnakú otázku.

„Na tom nezáleží," odvetil a lyžičkou zamiešal svoju vlastnú kávu. Nahol sa nad ňu, akoby v nej niečo hľadal a práve vtedy Gen došla na to, prečo jej bol tento cudzinec taký povedomý.

„Agust," viac-menej to zašomrala pre seba. Napočúvala sa toho o ňom dosť, lebo Cael jej o ňom rapotala nonstop.

Gen sa prehrabovala vo svojom olivovom batohu, ktorý bol špinavý od akrylových farieb. Zašmátrala v ňom, aby sa dopracovala cez knižku, čisté útržky papierov, peniaze a prázdne obaly od žuvačiek až ku svojmu milovanému skicáru.

On ju začudovane sledoval. Bol neistý. Tak má utiecť alebo ju skúsiť prehovoriť, aby nikoho na toto krásne zabudnuté miesto neprivolala? Na ďalší beh by mu pľúca určite dali červenú.

Gen víťazoslávne zodvihla skicár nad hlavu. Nestihol to ani zaznamenať a už jej za uchom balansovala ceruzka.

„Nemaľuj ma," bezmocne si rukami clonil tvár. „Prosím."

„Kresliť ťa? Och, to nie," ďalej listovala naprieč počmáranými stránkami. Na niektorých uchovávala spomienky v podobe lístkov do divadla, koncertov alebo zlisovaných poľných kvietkov. Ich vôňa nasiakla skrz na skrz recyklovaných papierom.
Brázdila galériu portrétov neznámych ľudí, až kým sa neprepracovala ku kresbe Cael. Na náprotivej strane sa rysovala lajdácka skica.

Nastavila svoj skicár pred neho tak, aby mohla porovnať náčrt s realitou a vyhlásila: „Nemýlila som sa. Si to ty."

~

hello guys! wassup? ✧◝(⁰▿⁰)◜✧

vitajte po mesačnej pauze pri mojej ďalšej práci, vlastne prvej, ktorú som za svoju bts éru vytvorila. lol, a je to vonku! pokiaľ si to dobre pamätám, bola som práve inšpirovaná jedným snom, ale už si neviem spomenúť o čom konkrétne bol ｡:ﾟ(;´∩';)ﾟ:｡

na úvod som pre vás pripravila kratučký úvod do celej poviedky. sama o sebe nie je dlhá, no viete koľko mne trvá, kým sa k niečomu dokopem xdd dúfam, že vás japonské prostredie kaviarničky uchvátilo a navodilo tú správnu atmošku. ja si pri opisovaní okolia vždy rada dopomáham sviečkami. pokojne aj tuctom sviečok, hihi.

nech vás dobrý duch sprevádza pri vašom prvom školskom dni a nech sa na vás lepia len samé úspechy. a predovšetkým, aby sa na vás netisli depky, lebo škola je výborné miesto na totálne vyhorenie. držte sa lovelies a my sa (ideálne) vidíme o týždeň pri pokračovaní HA.

stay strong, positive, hydrated and healthy!

✨ a pamätajte, keď nejde o život, ide o hovno (Jan Werich) ✨

sga. ( ꈍᴗꈍ)