Devil's Heart [Vkook]

2: Jimin

Jeongguk odišiel z podzemia aby sa mohol s veľký egom vrátiť späť ku sedeniu na jeho tróne.

Hral sa s ohnivou mačkou ktorú vytvoril. Behala sem a tam po kamenej zemi zámku.

Stráže sa na ňu v tichosti pozerali zatiaľ čo stáli na ich miestach. Jeden z nich sa mierne usmial keď videl ako sa mačka snaží chytiť muchu, ktorú Jeongguk taktiež vytvoril.

No zorničky sa mu rozšírili keď Jeongguk zdvihol jeho ruku a zmenil ju v päsť. Mačka vybuchla, zmenila sa na žeravé uhlíky a zmizla. Strážnik sa pozrel na Jeongguka a videl strašidelný úškrn na jeho tvári. Strážnik prehltol a pozrel sa na druhého strážnika ktorý stal na druhej strane veľkej haly.

-

Taehyung sedel v tmavej studenej cele. Držal si svoje polovične zlomené krídlo so slzami v očiach. Teda snažil sa. Neboli až také veľké akoby by mali byť takže sa pre neho musel poriadne natiahnuť aby si ho dokázal ošetriť.

"No tak.", Taehyung zašepkal a snažil sa prísť na cestu ako by sa mohol dotknúť jeho zlomeného krídla. Jediná vec v ktorej bol dobrý bolo liečenie. No liečenie nebolo dostatočné aby sa dostal medzi nebeských anjelov. Niečo čo chcel odkedy sa začal učiť.

"..Prosím bolí to.", Taehyung žobronil. Rany ho veľmi štípali, určite sa mu zapália keď ich nebude mať ošetrené. So slzami v očiach sa snažil natiahnuť pre ranu. No vzdal to. Nemohol.

Netrúfal si ich odvolať, čo ak sa mu už nikdy nepodarí ich znovu vyvolať? Taehyung sa toho bál. Mal rád svoje krídla. Aj keď si z nich ľudia robili srandu kvôli veľkosti.

Neboli v skutočnosti až také malé. Mal ich až po kolená. No pri porovnaní s ostatnými, ktorý ich mali až po členky ba niektorý ich aj po zemi ťahali. Silné a mocné, oproti nim neboli ani trochu veľké.

"Anjel?", hlas povedal. Taehyung sa trhol z neočakávaného zvuku a otočil sa. Videl démona ako stojí pred jeho celou. Mal čierne vlasy ako skoro všetci. Mal prenikavé oči a veľké pery.

"Oh ahoj.", Taehyung povedal.

"Už dlhšiu dobu ťa pozorujem.", démon povedal a pozrel sa dole na anjela.

"Oh", to jediné mu Taehyung odpovedal.

"Jimin", démon ukázal prstom na seba.

Jimin otvoril dvere od cely a vošiel dnu. Anjel potiahol svoju nohu a bolo počuť reťaze ako sa pohli na kamenej podlahe.

"Máš zranené krídlo.", Jimin povedal. Anjel sa pozrel na démona a pomaly prikývol, "Nemôžem si ho ošetriť."

"Si démon liečiteľ?", Taehyung sa spýtal a naklonil hlavu. Nevedel že ich majú aj démoni.

"Nie, ale máme na liečenie potrebné veci."

"Oh...tak teda..ďakujem.", Taehyung sa na démona usmial a Jimin mu naspäť mierne prikývol hlavou.

"Nepohni sa anjel Taehyung.", Jimin ho upozornil hneď ako vyšiel z cely ktorú zavrel no nezamkol.

Taehyung urobil tak ako mu bolo nakázané a ostal sedieť presne tam, kde ho Jimin nechal. Mohol sa pokúsiť odísť, no reťaze by mu nepovolili ísť príliš ďaleko. A aj keby sa mu odtiaľ podarilo nejakým spôsobom ujsť, nemal kam ísť. Takže pre neho bude najlepšie keď ostane v cele a bude dúfať pre to najlepšie.

Že ho nezabijú, možno z neho spravia Succubusa alebo niečo také. Súhlasil zo všetkým pokiaľ ostane na žive.

Nemal toho toľko čo by stratil, mal len jeho svätožiaru ktorú môže vyvolať, bola to pre neho jeho najviac drahocenná vec. Mal šťastie že si ju pri vyhodení z neba mohol nechať.

"Otoč sa.", Jimin povedal. Na jeho tvári nebolo veľa emócii no aj tak vyzerala viac nežne než tá Jeonggukova.

Anjel sa otočil a jeho krídlo sa s pohybom trhlo.

"Nehýb sa.", Jimin vzal jeho krídlo. Videl ako sa pierka menia na šedo keď sa ich dotkol. Vyprázdnil fľašu s nejakou tekutinou a nalial mu ju na krídla. Počul ako anjel zasyčal a snažil sa odtiahnuť jeho krídlo.

"Povedal som že sa nemáš hýbať!", Jimin zakričal na druhého. Taehyung ihneď zamrzol no on si aj tak kúsal do jeho pier od bolesti.

Démon mu ranu zapečatil, aby sa mu rýchlejšie zahojila a postavil sa.

"Hotovo.", Jimin povedal a Taehyung otočil jeho hlavu aby sa pozrel na svoje krídlo. Stále tam mal červené rany. No tie si môže raz vyčistiť...ak teda dostane možnosť. Alebo nechá nech sa mu to vyčistí prírodne. Tým spôsobom to ale bude trvať dlhšiu dobu.

"Ďakujem ti...Jimin.",

Démon mu neodpovedal, len sa mierne usmial a vyšiel z jeho cely.

Taehyung pohol s krídlom a odvolal ho na teraz. Keďže vedel že sa mu teraz nezapáli, tak si myslel že je to v pohode.

"Možno je Jimin milý démon?", Taehyung si zamrmlal sám pre seba, postavil sa a došiel ku železným tyčiam. Cítil trochu čerstvého vzduchu.

"Zaujímalo by ma ako to tam vyzerá.", Taehyung povedal, rozmýšlajúci nad tým, ako vyzerá svet vonku. Nikdy nebol v pekle. Nikdy ho ani len nevidel. Iba o ňom počul v rôznych príbehoch.

O diablovi ako sa priživuje na ostatných. Používa svoju moc na to, aby sa mu anjeli a démoni podradili a klaňali. Zabíja ľudí ako chrobáky v jeho rukách.

No cez to všetko si Taehyung aj tak hovoril že to nemôže byť až tak zlé, že? Taehyung mal čisté srdce. Jeho myseľ bola iná, videl dobro v ľuďoch. Teda veril že ho musia niekde mať. To bol dôvod prečo bol Taehyung vždy milý.

Druhý strach bol, že bude nenávidený. Kvôli šikanovaniu v nebi sa vždy snaží byť milý ku každému novému človeku ktorého stretne. Chcel len kamarátov.

Taehyung sa vrátil späť, sadol si na zem a zatvoril oči. Zrazu začal byť hladný. Nemyslel si že tam bol už tak dlho. No nemal to ako vedieť keďže v cele nemal okno.

Bol vytrhnutý z jeho myšlienok keď počul ako sa ku jeho cele približujú kroky.

"Ideš spať malý anjelik?"

—————————————————————————

Hello hello☀️
Vítam vás pri 2. kapitole :33
Neviem čo ku tomu mam viac dodať
Takže enjoy a byee 💕

©︎YoongiAndHisMochi