Nikova Girl 2

1.Kapitola

„Že máme jeden druhýho nám neprišlo extra tak jako dneska...." 

 Pohľad Lucy

 Zobudila som sa a hneď vyskočila z postele veľmi rýchlo som dýchala z hlboká zľakla som sa nevedela som kde som. Bola som sama v čisto bielej izbe mala som na sebe bielu nemocničnú košeľu a ploché bruško.

 „Halooo?! Je tu niekto?!" Kričala som ako o život.

 Nikto mi neodpovedal čakala som či niekto príde alebo sa ozve, medzi tým som si dala dole všetky hadičky. V tom do miestnosti vstúpil doktor. 

 „Slečna ľahnite si naspäť na vaše miesto musím vám napojiť hadičky." Prišiel ku mne doktor ruky mi dal na ramena a začal ma opierať o posteľ. 

 „Kde to som?" Pozerala som naňho vystrašene a zmätene.

 „Ste v nemocnici slečna boli ste v kóme 3 týždne" Povedal mi doktor. 

„A kde je moja dcéra?!" v tom som si uvedomila že kde je lebo v bruchu už neni nič mam ho úplne ploche ako kedysi.

 „Moc nás to mrzí ale musím vám oznámiť že dieťa ste potratili." Povedal doktor a ja som sa hneď rozplakala. 

„A môj priateľ? Dominik Citta postrelili ho v ten večer." Spýtala som sa.

 „ Ten je už z nemocnice preč guľka preletela cez neho a nepoškodila mu žiadny orgán takže mal šťastie. Mame mu zavolať že ste sa už prebrala?" spýtal sa ma doktor a odostrel žalúzie na okne.

 „ Nie neoznamujte ho nikomu ani sem nikoho nepúšťajte, potrebujem byť sama." Povedala som s plačom.

 „Jasne slečna ako poviete tak bude, ak budete potrebovať pomoc zazvoňte na zvonček a hneď som pri vás." Oznámil mi doktor a bol na odchode.

 „Áno, ďakujem veľmi pekne." Poďakovala som otočila som sa nabok do klbka.

 Čo teraz? Prišla som o dieťa Dominik je evidentne v pohode ale prečo tu neni čo sa stalo do kelu do kým som bola v kóme? Nemôžem tomu uveriť že som prišla o našu krásnu dcéru ja tomu neverím toto je len sen zlý sen. Začala som sa štípať do ruky ale nič nepomáhalo, to znamenalo že toto je krutá realita ktorú budem musieť prijať. Bohužiaľ som to nedávam a rozplakala som sa najviac asi ako to išlo. Rozhodla som sa že napíšem aspoň Dominikovi. 

(L-Lucia) 

L- Milujem ťa. 

Iba si to pozrel nechal mi zobrazené, stále som nechápala ničomu pozrela som insta všetko bolo po starom. Jednoducho som sa postavila obliekla opláchla si tvar zobrala sa a šla domov. Pozrela som sa ci je na chodbe niekto nikto nebol nikde jedine plus bola asi 1:00 nemal ma kto vidieť vyparila som sa rýchlosťou blesku. 

 Stála som pred bytovkou klepala sa bála som sa, všetky moje veci boli poukladane pred vchodom v kufroch vchod bol otvorený dala som si dovnútra veci a vybehla po schodoch hore. Stala som pred bytom číslo 7 zakryla som kukatko aby ma nevidel a zaklopala som. Otvoril mi dvere Dominik.

 „Co ty tady delaš?!" pozrel na mňa akoby videl ducha. 

„Prišla som domov? Prečo sú moje veci vonku?" spýtala som sa ho nechápajúco.

„Ja jsem si myslel že jses mr..." nehovoril lebo niekto bol za nim.

 „Lasko kto je tam?" počula som ženský hlas, ako som ju videla zlomilo sa mi srdce na dve polky. Bola to Tereza. Otočila som sa na päta a utekala preč.

 „Lucy čekej!." Zakričal na mňa Dominik a utekal za mnou po schodoch, zastavila som sa.

 „Počúvam..." nemala som už silu nevydávala som žiadnu emóciu ani smútok ani plač.

 „Celý čas mi říkali že si mrtvá nechtěli mě pustit k tobě ..." povedal a stále mal v očiach to ako by som to nebola ja ale niekto druhý.

 „Mhm, čo si nabudúce vymyslíš? Už nič, vieš prečo? Lebo my dvaja sme na dobro spolu skoncili." Posledny krat som pozrela do jeho oči so slzami v očiach a išla preč kričal na mňa ale to som už ja nepocuvala zobrala som si kufre a kráčala preč. 

 Zistila som ze v mojom starom byte už niekto býva moje kluby su rozpredane a moja kariera sa mi zosypala rovno pred očami. Sadla som si na lavičku v parku, bola som neskutočne hladna nemala som peniaze nemala som kde spať. 

 Zobrala som telefón a vedela som komu jedinému zavolať... Danovi...

Hii ludkovia no dočkali ste sa <3 napište mi vaše dojmi zatial z pribehu dufam že vás bude baviť tak ako 1. Vaša Tesska :3