LUCKA 7:40
Hana kde si?
Haloooo
Vstávaj budeš meškať!!!!
LUCKA 7:45
A že ráno dáme kávu, no jasné
Toto si zapamätám, nabudúce platíš ty!
"Tak to si robíš...," vetu som radšej nedokončila. Samozrejme, že budík nezazvonil, keďže ležal vedľa mňa vybitý. Vedľa mňa neporiadok, všade papiere a zošity z celovečerného učenia sa pedagogiky, pri počúvaní spotify. Hodina mala začať o ôsmej, ktorú nestíham.
Moji rodičia trvali na tom aby som bývala doma a bola blízko nášho kostola. Aj ja takisto ako ostatné dievčatá na našej ulici sme ostali doma aj keď sme boli na vysokej. Niektorý rodičia nedovolia ani svojim dcéram ísť na školu, aby ostali dobrými ženami svojich mužov. Našťastie mne a Lucke dovolili ísť i keď pod podmienkou, že ostaneme doma.
Lucia je moja dlhoročná a asi aj najlepšia kamarátka vyše 12 rokov. Spoznali sme sa na fare u nás na dedine, keď nás farár dal do dvojice pri hre. Mali sme spájať slová aby z nich vznikli citáty z biblie. Najprv sme sa pohádali kvôli slovosledu. Nakoniec sa zistilo, že oboma spôsobmi to je správne. Postupom času sme zistili, že máme toho vcelku dosť spoločné a začali sme sa rozprávať viac a viac. Prešli sme si spolu základnou i strednou školou a momentálne i vysokou školou. Stredná a vysoká sú obe pedagogické, lebo obe sme vždy túžili sa stať učiteľkami. Obe sníme o našom princovi s krásnymi deťmi. Pamätám si keď sme si kúpili mužský katalóg a tajne sme si ho na izbe v tábore prezerali, skoro by nás vedúci chytili keby ho Lucia v impulze nechytila a nevyhodila von oknom. Obe sme vedeli, že to čo sme urobili bolo zlé a na druhý deň sme to šli vedúcim povedať. Ako trest sme museli upratať kostol po omši.
