Zobudila som sa na na otravný zvuk budíka. Ešte poslepu som nahmatala mobil a nejako sa mi ho podarilo vypnúť. Pretrela som si oči a so zívaním som sa ospalo postavila z postele. Pomaly som išla do kúpeľne a opláchla som si tvár studenou vodou, čo ma prebralo. Vybrala som si outfit a spravila som si slabý natural makeup. Môj dnešný outfit tvorila čierna koženková sukňa, opasok a čierne tričko. Zišla som dolu do kuchyne a spravila som si raňajky. Náš dom bol na rovnakej ulici ako Elenin. Bol to biely dvojposchodový dom so šikmou strechou. Potom ako som dojedla, odišla som do školy. Chodievam s Elenou peši, lebo to nemáme až tak ďaleko. Zazvonila som na zvonček a Elena vybehla z dverí, ešte so sandvichom v ústach. „Nestihla som dojesť." zašušlala keď zaregistrovala môj pobavený pohľad „Všimla som si." povedla som s úsmevom a pobrali sme sa do školy. Prišli sme včas. Prvá hodina bol dejepis. Moc mi nejde, ale snažím sa pamätať si všetky tie dátumy a mená. Zazvonilo a učiteľ meškal. Do triedy prišiel asi po piatich minútach, spolu s nejakým chalanom. Vyzeralo to že je tu nový a pristupuje do našej triedy.„Prepáčte že meškám trieda, ale našlo sa menšie zdržanie," a kývol na nového spolužiaka „Toto je váš nový spolužiak, Stefan Salvatore. Dúfam že ho prijmete do kolektívu a budete sa k nemu správať slušne." predniesol svoj monológ učiteľ. Stefan pozdravil a sadol si do poslednej lavice. Elena si ho premeriavala pohľadom. Zrejme sa jej páči... Dejepis ubehol ako voda. Stefan s Elenou po sebe celú hodinu pokukovali. Zároveň sa zistilo, že Stefan je neuveriteľne dobrý v dejepise.
„Celú hodinu na teba pozeral." rozprávala som sa s Elenou cez prestávku. „Ja viem. Je fakt pekný." usmievala sa Elena. Myšlienkami bola zrejme niekde v siedmom nebi... Myslím že to je jej typ. Môj zrovna nie, ale nie je na zahodenie. Pousmiala som sa nad svojimi myšlienkami. Mali sme ešte zopár hodín a zvyšok školy sme nejako pretrpeli. Domov som išla ako inak s Elenou.
„Bude tam aj Stefan." Usmiala sa Elena. Rozprávali sme sa o zajtrajšej opekačke. „Ty si ho pozvala?" nadšene som sa spýtala „Áno! Povedal že rád príde." „To je prvý krok ku šťastnému manželstvu!" povedala som so smiechom
„Sophia!" štuchla do mňa Elena, pričom sa snažila tváriť vážne, no smiech mala už na krajíčku. Rada ju vidím smiať sa po tak dlhom čase. Postupne sa z toho dostáva, a ja jej to z celého srdca prajem. Dúfam že už čoskoro bude v poriadku.
Na druhý deň:
Dnes ideme na piatkovú opekačku. Som nesmierne rada že som Elenu konečne vytiahla niekam von. Je asi pol siedmej a o siedmej idem pre Elenu. Mám polhodinu na prichystanie. Našla som vhodný outfit, ktorý tvoril čierny croptop, spolu s čiernymi roztrhanými džínsami. Spravila som si linky ku ktorým som mala tmavý rúž. Keď som bola hotová, zazvonil zvonček. Elena už je tu. Stála pred dverami a čakala na mňa. Pozdravili sme sa a vybrali sme sa na opekačku...
Tak nová kapitola je vonku :) Hope you enjoyed <3
YOU ARE READING
My Vampire
VampireSophia Evans je 21 ročné dievča ktoré býva od narodenia v Mystic Falls. Je to kľudné mestečko vo Virginii, kde sa nič zvláštneho nedeje. Až dokým nestretne jedného muža, ktorý jej odhalí tajomstvo nadprirodzeného sveta a jej život sa nadobro zmení.
