Ešte včera to fungovalo

NÁVŠTEVA

O dva týždne, keď som ležal v posteli a dojedal posledné zásoby, ktoré som doma mal, zaklopala na dvere známa trpasličia ruka.

Na to, aby ma prinútil postaviť sa z postele a ísť mu otvoriť, musel zaklopať ešte trikrát a dvakrát hlasno zakričať moje meno.

"Oh, prepelgu!" zvolal Fart, keď ma zbadal zarasteného, neupraveného a smradľavého stáť v dverách.

Nevládal som mu nijako odpovedať.

"Arki, vyzeráš hrozne," vyhŕkol zo seba trsaslík.

"Čo tu vlastne chceš?" spýtal som sa ho.

"Mám novú službu, ktorá by ťa mohla zaujať."

"Fart, ja sa ešte necítim na to, aby som šiel..."

"Môže to súvisieť s Carou," skočil mi do reči.

Zaskočilo ma to, pozval som trpaslíka dnu a chcel som vedieť viac informácii.

"Od Carinej smrti v meste zomreli ďalšie tri ženy. Tiež im chýbala maternica v tele. O dvoch z nich sa verejne vedelo, že sú tehotné. Dnes mi prišiel dopis od Larda z Gaštanového Sadu. Niečo mu kradne kotný dobytok a ovce. Poslednú noc mal oči na stopkách a pozoroval svoje zvery. Prišiel tam údajne čert a odviedol si ďalšiu kotnú kravu," snažil sa vážne rozprávať Fart.

"Snáď nechceš porovnávať ženy s ovcami a kravami," ohradil som sa.

"Môže to spolu súvisieť. Preto to pôjdem preveriť. Pridáš sa ku mne?"

Počas búšenia srdca mi v hlave bojovali dva hlasy. Jeden sa chcel vrátiť do postele, zjesť, čo ostalo a smútiť za Carou. Ten druhý mi nahováral, aby som šiel s Fartom. Čo ak to fakt súvisí s jej smrťou? Stojí to za to ísť? A bola Cara naozaj tehotná? Ak áno, prečo mi to dopekla nepovedala? Podobné otázky ma sužovali posledné dva týždne od jej pohrebu.

"Pôjdem," vyletelo napokon zo mňa.

"Si si istý?" spýtal sa ma opatrne.

"Áno, môže mi to pomôcť prísť na iné myšlienky a trochu sa odreagovať."

A tak som sa v rýchlosti okúpal v potoku, ktorý tečie oproti môjmu domu, trochu upravil a spolu s trpaslíkom vyrazil do Gaštanového Sadu.