Ešte včera to fungovalo

ÚVOD

Jedol som jej zajačí guláš s chlebom, čo deň predtým upiekla. Zďaleka mi nenapadlo, že to bude posledné jedlo, ktoré od nej budem jesť.

"Chutí?" spýtala sa ma počas toho, ako sedela oproti v kresle a otáčala stránku na knihe.

"Áno, je výborný ako vždy," odvetil som s úsmevom.

Cara mi úsmev opätovala a mysľou sa vrátila k čítaniu. Ruch hviezd. Lacný román jej zvrhlého strýka Eróna, ktorý je pravidelným návštevníkom Ibolyzinho bordelu v blízkom meste. Na svete niet iného človeka, ktorý sa vyspal s toľkými kurtizánami.

Na dvere niekto zaklopal. Bol to trpaslík Fart - môj spoločník na cestách. Spolu chránime celé mesto a jeho okolie pred netvormi, ktorí sem chodia zvonku a znepokojujú život obyvateľom.

"Ďalej!" zakričal som s plnými ústami.

Fart sa vonku musel postaviť na špičky nôh, aby dočiahol na kľučku. Ale to bolo málo na to, aby dvere otvoril. Začal skákať a na tretí krát sa mu to podarilo. No v momente ako sa tie prekliate dvere odchýlili, spadol dnu. Poriadne zahrešil.

Ja som sa tak začal smiať, až mi v hrdle zabehli kúsky zajaca a zemiakov.

"To máš za to! Aspoň raz v živote by si mi tie dvere mohol normálne otvoriť," podráždene vyhŕkol trpaslík.

"Vieš, že to nikdy nespravím," posmešne som mu odvetil.

Fart zavrčal. No keď zbadal Caru, tvár sa mu celá rozjasnila.

"Ako sa má moja najobľúbenejšia ľudská samica?" podišiel k nej a schmatol jej ruku, ktorú následne pobozkal.

"Výborne, ďakujem, Fart. Ale musím povedať, že som si doteraz myslela, že tvoja najobľúbenejšia ľudská samica je Hera," nadhodila Cara.

"To nie je žena, ale žijúci dôkaz, že zlobri ešte nevyhynuli!" zamiešal som sa do rozhovoru. Hneď na to som sa rozosmial na plné ústa.

"Arki!" ohriakla ma Cara.

Fart znovu zavrčal.

"Tvoj humor niekedy nemá hraníc," povedala a odložila knihu na stôl, "Fart, nedáš si aj ty trochu gulášiku?"

"Ďakujem za lákavú ponuku, ale neprosím si," povedal.

"Naozaj? Je zajačí," nevzdala sa Cara.

"Za iných okolností by som si dal, ale za ten čas, čo by som jedol, by mohol trol pri východnom priesmyku ublížiť ďalším ľuďom. Preto by sme si mali švihnúť, ak chceme prísť včas," nenápadne sa pozrel na mňa.

Cara chápavo prikývla.

"Už idem!" zvolal som a vložil poslednú plnú lyžicu do úst. Následne som si obliekol moju obľúbenú koženú vestu.

"Nie že sa potom u Hery príliš dlho zdržíte ako zvyčajne! Chcela by som s tebou niečo prebrať, Arki," poznamenala Cara.

"Neboj sa, Cara, budem doma čím skôr," povedal som a pobozkal som ju.

"Švihaj!" ohriakol ma zozadu trpaslík.

Vybehol som von, Fart sa pozrel na Caru a zašepkal: "Nech je Hera akokoľvek skvelá, stále budeš moja najobľúbenejšia ľudská samica."

Samica sa schuti zasmiala. Trpaslík na ňu žmurkol a utekal za mnou.

Cara podišla k dverám a chvíľu tam postála. Zahľadela sa do diaľky, kde videla malého protivného trpaslíka kráčať vedľa jej manžela. Počas toho sa usmievala a hladkala si svoje bruško.