„Je mi to ľúto ale pán Lupin sa ešte nezotavil po dnešnej noci" hovorila s kľudom v hlase madam Pomfreyová.
„Ale notááák. Je to náš kamoš a kto ho vylieči viac ako my?" Snažil sa ju presvedčiť James.
Toto tu býva každý mesiac. Vždy, v určitý deň v mesiaci, keď je spln, Sirius a James aka Paroháč a Tichošlap stoja pred Nemocničným Krídlom a presviedčajú madam Pomferyovú aby ich pustila za ich kamarátom Remusom aka Námesačníkom.
„Kľud pán Potter. Pokoj a kľud" toto im hovorila vždy. Každý jeden raz, no oni si vždy hovoria svoje. Väčšinou zoberú neviditeľný plášť a jednoducho sa sem potichu priplazia, no James ho stratil a doteraz ho nevie nájsť. A tak teraz nemali inú možnosť, len prosiť.
„Vieme byť kľudný" prehováral ju Sirius. Vedel, že klame. Všetci vedia, že slovo 'kľudný' nie je možné použiť v jednej vete so Záškodníkmi.
„Všetci vieme, že to tak nie je pán Black. A čo tu vlastne robíte? Pokiaľ viem, máte vyučovanie" Pri nich sa zrazu zjavila profesorka McGonnagalová. No...úplne zrazu to nebolo. Chýbali totiž na prvej hodine. Miesto toho, sa tu radšej hádali a odmietli ustúpiť.
„Pani profesorka! Tak rád Vás vidím, vy nás predsa pochopíte.....náš kamarát, Vám veľmi dobre známy Remus sa momentálne nachádza za týmito dverami. Určite pochopíte, že i napriek jeho zraneniam nás tam potrebuje. Čo ho predsa dokáže vyliečiť viac ako jeho najlepší kamaráti"
„Pokoj a kľud pán Black"
„Vy starí ste rovnakí"
„Tuto Sirius myslel starší, však starec?"
„Nehovor mi starec"
„Máš pravdu, radšej tak budem nazývať profesorov keď budem od nich niečo chcieť"
„To by stačilo!" uzemnila oboch McGonnagalová „Pána Lupina môžete navštíviť po vyučovaní"
„Ale no ták. Je tu aspoň nejaká šanca, že dovolíte vašim vzorným študentom navštíviť kamaráta a tak vynechať jeden deň školy?"
„Už som povedala. Je mi to ľúto ale toto miesto je len pre zranených"
„Ale no taa-"
„Sirius...starec, pani Pomfreyová má pravdu...poď"
„Tebe šibe James?! Lily z teba spravila mäkotu. Námesačník nás potrebuje!" kričal Sirius.
„Buď ticho a poď somnou" pošepkal mu James ako sa vzďalovali.
„Budem sa musieť porozprávať s Lily. S takouto padavkou sa baviť nemôžem. Pre merlina. Ak ma toto s človekom spraviť vzťah tak žiadny nechcem. Kto sa stane tvojim náhradníkom?" mrmlal si popod nos Sirius. James sa len uškrnul a ďalej Siriusa tlačil ku schodom.
„Mňa nahradiť nemôžeš. To si zapamätaj. A mám plán" hovoril ďalej. Keď dvojica chlapcov stála na samom vrchole schodov, James zastavil a Sirius s ním.
„Pozerať sa zo schodov? Reálne? Ako nám to pomôže James" Sirius sa posadil na vrchný schod a rukami si podoprel hlavu
„Vieš aká je nevýhoda mať sprostého kamaráta? Že mu musím všetko vysvetľovať" povzdychol si James
V tom zrazu videl ako pani profesorka McGonnagalová mierila k nim. James zdvihol Siriusa rýchlo na nohy a pošepkal mu „Raz mi poďakuješ"
Sirius ani nestihol nič povedať. V tej sekunde sa totiž obaja chlapci kotúlali dole schodmi. Jediné, čo bolo počuť bol piskot a krik, ktorý sa im ozýval z úst.
Po ani nie minute sa ocitli na zemi, pred nohami pani profesorky.
„Myslím, že potrebujeme ísť do nemocničného krídla. Trochu sme sa zranili" povedal James s úškrnom
Želal si aby žartoval, no fakt ho bolelo celé telo. Nečakal, že ten pád bude až tak bolestivý.
Sirius prevrátil očami a povedal mu „Nemohli sme povedať, že nám bolo zle?"
James sa zamyslel, potichu zanadával a nakoniec povedal: „To mi nenapadlo"
![19 Rokov Neskôr [JEDNODIELOVKY]](https://img.wattpad.com/cover/261885192-64-k138895.jpg)