Knihy z diamantových papierov

Kronika vopred ohlásenej smrti

obrázok z netu :3

Autor: Gabriel García Márquez
Názov: Kronika vopred ohlásenej smrti (Crónica de una muerte anunciada)

Odporúčanie: Určite. Si. To. Prečítajte! Je to kratučká novela a je napísaná takým zaujímavým spôsobom... Ak je Pulp Fiction klasika medzi filmami, tak toto by rozhodne malo mať rovnaké postavenie v literatúre. Ale nejaký vek by ste na to mať mali, tak aspoň tých 15 :)

Postavy:

Santiago Nasar - jediný syn, ktorý po otcovi zdedil veľký majetok. Pekný muž, sukničkár, nie práve s ukážkovou výchovou, ale je veľmi pracovitý, má v úcte sväté veci, rád sa zabáva ako veľa jeho rovesníkov. Nedá sa o ňom povedať, že je práve zlý, práveže je veľmi obľúbený, no aj tak sa stane obeťou plánovanej vraždy.

Bayardo San Román - syn generála, hrdinu z vojny, slávneho muža. Jedného dňa sa objavil v mestečku, nikto o ňom nič nevedel, ale všetci si ho obľúbili, lebo sa mnohému rozumel a o veľa veciach vedel. Zapáčila sa mu Angela a chcel si ju vziať za ženu, no krátko po svadbe prišiel na to, že už nie je panna a vrátil ju rodičom.

Angela Vicariová - najmladšia dcéra v rodine. Nechcela sa vydať za Bayarda, ale rodina ju prinútila, lebo bol bohatý. Zo straty svojho panictva usvedčí Santiaga Nasara.

Pablo a Pedro Vicariovci - dvojčatá, bratia Angely. Keď počuli, čo sa stalo ich sestre, tak od nej vypáčili meno toho, kto ju obral o panictvo, aby sa tak mohli pomstiť a brániť jej česť. Ja to neviem tak dobre vysvetliť, možno vám to znie divne, ale v knihe je to veľmi dobre vysvetlené, ako to fungovalo. Bola to proste ich povinnosť zabiť Santiaga.

Mínusy:

- veľa, veľa mien - preto som ani nevymenovala všetky postavy, ani zďaleka

Plusy:

- štýl rozprávania príbehu - rozprávač je rozprávačom, ale zároveň je aj obyvateľom mestečka, účastníkom udalosti. Pri rozprávaní príbehu je objektívny a to aj vtedy, keď spomína samého seba a svoje konanie.
- uveriteľnosť - podloženie výpoveďami svedkov
- vzťahy v malom mestečku
- charaktery postáv
- tradície vplývajúce na postavy, ich konanie a na samotný dej
- napätie a zvedavosť, ktoré vám nedovolia knihu pustiť z rúk, hoci viete, ako príbeh končí už v prvej vete prvej kapitoly

Citáty:

Rozlúčil sa so mnou tým istým kývnutím ruky ako s matkou a vzďaľoval sa cez námestie, držiac pod pazuchou Crista Bedoyu. Vtedy som ho videl naposledy.

Angela Vicariová nikdy nezabudne na ten hrozný večer, keď rodičia aj staršie sestry s manželmi sa zhromaždili vo veľkej izbe a prinútili ju, aby sa vydala za muža, ktorého predtým ani poriadne nevidela.

Moja matka sa jej jediná zastala; vraj na hru s utajenými kartami až do samého konca bolo treba mať veru veľkú odvahu. „V tie časy," vysvetlila mi, „Boh chápal také veci." Na druhej strane nikto až dodnes nevie, s akými kartami hral Bayardo San Román.

V skutočnosti to však vyzeralo tak, že bratia Vicariovci neurobili nič, čo by svedčilo o tom, že chceli zabiť Santiaga Nasara ihneď a bez svedkov, ba urobili čosi priam nepredstaviteľné – usilovali sa, aby im niekto zabránil zabiť ho, no nepodarilo sa to.

Nikdy nebola smrť väčšmi ohlasovaná.

„Prichodili mi ako deti," rozprávala. No táto myšlienka ju vyľakala, lebo vždy bola presvedčená, že len deti sú schopné všetkého.

Zhrnutie:

Tento príbeh na prvý pohľad nemá ingrediencie na to, aby bol dobrý. Je to len jedno mesto plné rôznych ľudí, dva dni, jedno klamstvo a jedna povinnosť. 

Keď sa však ponoríte pod tento povrch, kráčate tými ulicami mesta, vidíte tie tváre, tie oči a to tušenie blízkej smrti... Nie je vám všetko jedno. Správa sa šíri tichým šepotom, ale aj hlasnými výkrikmi z domu do domu, tam cez námestie kráčajú dve postavy s nožmi. Sú to preteky s osudom. Santiago musí byť varovaný pred zlými úmyslami, no mnohé prekážky sa postavia tomuto účelu do cesty.

Prečo sa tak nakoniec nestalo? Čo skutočne zdržalo chýr o plánovanej vražde, o ktorej vedelo celé mesto, len nie ten, kto mal?

No, to vám prezradí už samotný príbeh :)

Moja úloha je nateraz splnená, tak zase nabudúce pri nejakej klasike alebo niečom inom.