,,Tvrdil mi, že ma miluje. Chápeš? Mali sme byť spolu navždy. Idiot!!" Skríkla až ma vystrašila.
Pozrela som sa na tmavovlasú dievčinu. Odložila som utierku, ktorú som hodnú chvíľu držala v ruke, pretože som utierala mokré poháre. Aspoň som sa o to pokúsila. Každú chvíľu si niečo mrmlala a po každom slove sa rozplakala ešte viac. Bolo to úbohé a nedôstojné.
Vlasy mala strapaté, oči v podnapitom stave a úplne uplakané. Možno som si mala trocha vyčítať, že sa neznáma dievčina, ktorá mi kvalitne liezla na nervy, zrúbala pod obraz Boží.. Lenže mnou to ani nehlo. Skôr ma trápilo, že o pár minút som mala zatvárať a ja som mala zákazníčku.
Šéf bude aspoň nadšený, že urobím tržbu..
Konečne ťa nebude upodozrievať, že kradneš peniaze.
,,Ja som ho milovala." Rozplakala sa už opäť a dlaňou buchla po barovom pulte.
Zrejme sa odo mňa očakávalo, že niečo poviem. Zrejme som ju mala ubezpečiť, že ten idiot si ju nezaslúžil alebo sa ku nej vráti.
Mňa však začalo zaujímať koľko rokov má toto indivíduum. Dúfala som, že mala aspoň osemnásť a tak som jej tú vodku mohla naliať s čistým svedomím. Mala však peniaze?
Bože, určite to bola nejaká naivka. Určite to bola jej prvá pár týždňová láska. Ona sa namotala a chalan si chcel iba užiť. Typické stredoškolské ceremónie, ktoré som tu mala pravidelne.
,,Ešte jednu vodku." Zamrmlala pohľadom na mne.
Vyzerala nebezpečne. Dokonca by som použila slovko úchylne. Vlasy mala padnuté v tvári, ktorá bola úplne červená. Vyzerala ako hlavná postava hororového filmu. Ja som však bola jej obeť..
,,Už nenalievam. O desať minút zatváram."
Nič nepovedala. Rozumela vlastne tomu, čo som jej hovorila?
Určite nebola pri vedomí.
Pozrela som sa na papier, na ktorý som si robila čiarky, koľko toho vypila. Naozaj ju položili štyri poldecáky??
,,Božee," Rozplakala sa už opäť. Neveriacky som nad ňou prekrútila očami a snažila som sa kontrolovať svoje emócie, ktoré jej chceli vynadať. ,,..Toto bola naša pieseň."
Ed Sheeran.. Naozaj? Každý druhý človek si dával tú pieseň za svoju. To boli tí ľudia až tak sprostí, že si mysleli, že ich vzťah je tak perfektný ako pieseň Perfect?
Vypla som rádio. Snažila som sa na seba upútať pozornosť, ale nedarilo sa mi to. Potrebovala som ešte umyť blbú podlahu a tak som mohla konečne odísť. Nemala som však v pláne ťahať nadčasy, ktoré by mi i tak nikto nepreplatil. Lenže.. nemohla som zmeškať autobus. Na ďalší spoj by som čakala aj hodinu a metrom som sa bála ísť sama v takú neskorú hodinu.
,,Neponáhľaš sa na autobus?" Opýtala som sa dúfajúc, že zaplatí a odíde.
Nevyzerala ako niekto, kto býva v tejto prepychovej štvrti. Určite nechodila do kaviarne, v ktorej káva stála minimálne štyri doláre. Skôr vyzerala ako niekto, kto býva na inej planéte.
,,Vždy ma vozil Jarred."
Wau, jej idiot mal aj meno.
,,Čo tak si zavolať taxík? Je dosť veľa hodín a je tma."
Jedným slovom.. Vypadni!
Na barový pult položila kabelku, ktorá nevyzerala, že stála len pár dolárov. Po chvíli z nej vytiahla telefón a hodnú chvíľu sa snažila zaostriť zrak, aby videla na písmená.
,,Asi by som mu mala zavolať. Možno.. možno príde."
Zaslúžila si facku. Jednu silnú výchovnú facku. V žiadnom prípade nemala volať svojmu bývalému. Mala si jeho číslo vymazať z mobilu okamžite. Takto si dávala falošné nádeje typu Čo ak mi zavolá alebo mi napíše, že sa chce so mnou pozhovárať, pretože mu chýbam.
,,To určite nie," Vzala som jej telefón a hodila som ho do jej kabelky. ,,..Chod domov. Zavolám ti taxík, hm? Vieš kde bývaš?"
,,Viem, že ho milujem."
Ak by som jej dala facku, pamätala by si to?
,,Zabudni na svojho ex. Jasné?? Sedíš tu už dve hodiny a ten idiot ti ani raz nezavolal. Mala by si sa ísť domov vyspať."
Snažila som sa znieť milo, ale táto osoba ma vytáčala. Začínala som si myslieť, že dôvodom rozchodu nebol Jarred, ale jej naivné správanie.
,,Musím ísť domov." Konečne povedala niečo rozumné.
Postavila sa zo stoličky a z operadla si vzala sako, ktoré jej padlo na zem. Boh ma určite trestal..
Obišla som barový pult a to sako som jej zdvihla. Páchla po alkohole a najhoršie bolo, že za dve hodiny zapáchala aj po cigaretách, ktoré vôbec nefajčila.
Pred podnikom zastavilo auto a zatrúbilo. Vedela som veľmi dobre, že je to taxík, ktorý bol presný ako hodinky.
,,Prišiel Jarred?" Celá sa nadchla a pozrela sa na mňa s prižmúrenými očami, ktoré nedokázala otvoriť na viac ako pár milimetrov.
Nevedela som či sa smiať alebo plakať z jej naivity.
,,Pomôcť ti princezná?" Prehovoril mužský hlas, ktorý vchádzal do podniku.
George bol typický taxikár, ktorý si strážil svojich zákazníkov. Mňa si však strážil z jediného dôvodu.. Vraj som mala ten najkrajší úsmev. Vedela som, že to nie je pravda a samozrejme som tak naivnej fráze ani neverila, ale vždy ma jeho slová rozosmiali.
,,Vlastne áno. Tuto slečna odchádza."
,,Chcem ešte vodku." Zamrmlala už opäť.
,,Kde býva?"
,,Netuším. Pokojne ju nechajme pred barom. Rýchlo umyjem podlahu a už naozaj idem."
Ochotne som mu ju podala a tak sa konečne opierala o niekoho silného, o niekoho pri kom nespadne.
,,To naozaj?"
,,Daj mi päť minút." Nahodila som úsmev i keď som chcela spáchať vraždu.
,,Ty by si ju nechala v tej zime nocovať?"
,,George, zlatko," Zasmiala som sa pohľadom na nej. ,,..Vypila toľko alkoholu, že by jej bolo teplo."
Vyzerala hrozne. Ako mohla žena, v jej prípade naivná stredoškoláčka, vypiť toľko alkoholu? Ako sa mohla až tak opiť a dostať do stavu, že nehovorila nič iné len o svojom ex?
,,Odveziem ju domov a po teba sa hneď vrátim."
,,To ako naozaj? Dáš prednosť niekomu cudziemu?" Prepichla som ho pohľadom keď sa mi otočil chrbtom.
,,Ona nie je bezcitná na rozdiel od teba."
,,Vieš čo George?? Trhni si! Daj sa vypchať! A už vôbec sa nevracaj."
Naštvane som pristúpila ku dverám a následne som ich celou silou zabuchla.
Naozaj ma obyčajný taxikár nazval bezcitnou? Ak by som bola bezcitnou, vyhodila by som ju hneď ako prišla.
Kretén!!
