rozdelenie

5 1 0
                                    

Počas môjho jednoduchého života v ktorom som len jedla, spala a hrala, som toho zažila veľmi málo. Každý deň prišiel obor a dal nám nové jedlo na čo sa hneď vrhli moji bratia a čistú vodu. Počas týchto dní niekedy keď sme spali alebo sa len hrali prichádzali veľkí aj malí obri sa pozerať.
Avšak raz už neboli takí priateľskí. Keď pri nás stáli už veľmi ale veľmi dlho, prišiel obor, ktorý sa o nás staral  a s bielou rukou vytiahol môjho brata z sklenenej miestnosti a vložil ho do inej. Odvtedy som ho viac nevidela.

Našťastie so mnou ostali ostatní súrodenci. Stále nás bolo veľa, ale dalo sa to vydržať.

Ale nehovor hop kým nepreskočíš, že ?  
Večer keď som sa ukladala na spánok, prišiel nový obor. Začal si nás prezerať najmä mňa a môjho najväčšieho brata. Nevenovala som mu pozornosť a zaspala.

Zobudila som sa v rovnakom čase ako vždy ale nebola som vo veľkej sklenenej miestnosti. Nachádzala som sa v menšej, viac priedušnej, ale bez mojich súrodencov. Začala som panikáriť. Chodila som po svojom novom domove a snažila sa prísť na to, čo tu robím.
Nakoniec som vyhladla a išla sa najesť. Po prvýkrát som sa s nikým nepretláčala k miske s jedlom.
Zase som zaspala.

Nad ránom som sa zobudila a už tu bol obor, ktorý sa o nás staral. Skontroloval ma a odišiel. Myslela som, že má vráti späť k rodine, ale neurobil tak. Takto som začal bývať sama.

Keďže som sa aj nudila skúsila som ísť do kolotoča ale nehýbal sa. Tak som mu viacej pozornosti už nevenovala. Môj domček vyzerajúci ako stan mi bol útočiskom. Nemala som sa kde hrať, ani s kým. Tak som len jedla. Ale po čase mi už tak nechutilo, aj môj nový domov bol taký nepohodlný, smradľavý. Až kým zase neprišiel ten obor, ktorý si ma obzeral a ...

Denník škrečkaWhere stories live. Discover now