My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎

XIII.

Jimin sa zobudil a hneď mu po celom tele vystrelila neuveriteľná bolesť. Nevedel, čo sa stalo. Posledné čo si pamätal bolo, ako sa z kráľom rozpával. Ďalej už mal len tmu.

,,Dobré ráno moja prekrásna kráľovná", chlapec počul pri svojom uchu hrubý hlas, ktorý mu bol celkom povedomí. Natočil hlavu na stranu a uvidel v kresle sedieť kráľa s prekýženými nohami.

,,Dobré. Ako dolho som spal a vôbec, čo sa stalo. Naposledy si pamätám, ako sme sa rozprávali", pomaly sa Jimin posadil a natočil sa na kráľa tvárou. Fakt nechápal, čo sa dialo.

,,Spal si skoro 12 hodín a hneď ako sme sa rozprávalli, spýtal si sa ma, prečo som ťa ešte nepremenil. Následne si mi 'rozkázal' aby som sa zakúsol do teba, aby si vedel, ako to bolí. Musím povedať, že máš tu najsladšie krv na svete a tak trochu som sa pozabudol. Omdlel si na nedostatok krvy v tele", prehlásil Yoongi stále pozorujúc na svoju kráľovnú. Síce sa cítil trochu previnilo ale aj tak mal kamennú tvár.

,,Aha. Ale prečo si to nepamätám", chlapec sklonil hlavu do svojho lona, hrajúc sa zo svojími prstami. Nevedel prečo, ale táto chvíľa mu prišla veľmi trápna a cítil sa trochu nekomfortne.

Kráľ vicítil chlapcovu nespokojnosť a tak sa postavil a podyšiel ku chlapcovi. Chytil ho za ruku a postavil ho. Následne sa vrátil s chlapcom ku kreslu na ktorý si sadol. Chlapca si na seba posadil obkročmo.

Jednu z rúk si obmotal okolo Jiminovho pásu, čím si ho k sebe pritiahol bližšie. Druhú ruku položil chlapcovi na líčko, ktoré začal nežne hladiť. Jimin sa tak trochu uvoľnil a viac sa oprel o kráľovú ruku. Cítil sa tak skvelo a v bezpečí.

,,Neviem moja kráľovná. Ale o nič si neprišiel. Len si prišiel na to, že to dosť bolí", preťal ticho kráľ stále hladiac chlapca na svojích nohách. Obom to takto vyhovovalo. Obaja sa cítili skvelo a v bezpečí.

,,Yoongi, som strašne hladný", zašepkal bloňďáčik smerom ku kráľovi. Ten sa len uškrnul, uchytil Jimina pod zadkom a s ním v náručí sa postavil. Bloňďáčik od ľaku vypískol a obmotal svoje končatiny okolo Yoongiho tela.

,,Odnesiem ťa do kuchyne, kde sa pekne krásne naješ", na to mu Jimin len prikývol a nechal sa kráľom niesť. Nechcel nijak odporovať a tak si položil hlavu na kráľové rameno. Spokojne vydýchol a privrel svoje oči.

Yoongi sa usmial a rozišiel sa do kuchyne. Sem tam pohladil chlapca po chrbte. Vedel, že by ho to ukľudnilo. Cítil z neho trochu neistoty, ale hlavne dvôveru, čo kráľa len potešilo. Páčilo sa mu, ako mu chlapec začal dvôverovať.

Hneď ako dvojica dorazila do kuchyne, kráľ položil chlapca na jednu zo stoličku a zavolal si kuchárov, ktorým rozkázal niečo navariť. Tý len s radosťou prikývli a pobrali sa do práce.

,,Môj kráľ", Yoongi za sebou počul ten prekrásny hlas svojej kráľovny. Hneď sa otočil a daroval svojej kráľovnej úsmev. Posadil sa vedľa neho a obmotal okolo jeho pásu ruku, čím so ho k sebe pritiahol bližšie.

,,S čím by som ti pomohol moja kráľovná", zamumlal kráľ a hlavu si zaboril do chlapcovho miestočka medzi krkom a ramenom, z ktorého sála chlapcova prekrásna vôňa. Yoongi začal nasávať jeho vôňu a sem tam mu miestečko oblízol. Prekrásna vôňa, ktorej sa nemohol nabažiť.

,,Ďakujem, že sa o mňa tak staráš. No nemusíš na mňa míňať všetok svoj čas", prehlásil Jimin trochu rozklepane. Kráľov teplý dych na jeho krku mu prinášal zimomriavky. Vážne mal problém triezvo rozmýšľať. Nerobilo mu to dobre. Trošku ho to vzrušovalo.

,,Aj tak nemám čo robyť. Od nasledujúceho týždňa začína tvoja výučba. Moja prekrásna kráľovná, budem tu stále pre teba", kráľ mu zamumlal do krku. Chlapca to milo potešilo a trochu ho to donútilo sa začervenať. Jeho srdce mu skákalo radosťou.

,,Vaše veličonstvo. Jedlo je už hotové", prehlásila jedna z kuchárok hneď ako prišla do miestnosti, kde sa chlapci nachádzali. Yoongi jej pokynul, aby ho priniesli. S prikývnutím tak urobila a začala pokladať jedlo pred chlapca.

,,To je veľa. Nemám šancu zjesť ani polku", Jimin sa posťažoval a zadíval sa kráľovy, do teraz fialových očí. Trošku ho to poľakalo, no nijak ho to neodradilo v pozorovaný jeho očí. Boli preň tak okúzľujúce a nádherné. Nikdy sa do nich nechcel prestať pozerať.

,,Kráľovná moja, nikto ťa nenutí to zjesť celé. Ale bol by som rád, ak by si mi dovolil napiť sa", usmial sa kráľ, čím odhalil svoje ostré biele zuby. Nebol hladný, no potreboval sa nabažiť tej vinikajúce krvy. Potreboval ju opäť. Nemohol sa nabažiť tej sladkej chuti.

Jimin trochu vystrašene prikývol. Nechcel nechať kráľa hladného no bál sa trochu. Nepamätal si tú bolesť a tak nevedel, čo ho čaká. No je odhodlaný pre svojho kráľa urobiť čokoľvek. Je mu plne oddaný a otvorený vo všetkom.

Kráľ sa len uškrnul a stiahol chlapcovi tričko z ramena. Na jedno miesto položil svoje pery a začal nežnými bozkami opečovávať kožu. Sem tam ju niekde oblízol no nikdy sa nezdržal na jednom mieste dlho.

Yoongi chytil svojou rukou chlapcovú, aby sa mu nevyšmikol. Druhú ruku položil na chlapcové pery, aby nevykríkol. Kráľový stačil včerajší výkrik. Jeho kráľovná ma dosť nízky hlas a tak mu výkrik stále blúdi v hlave.

Netrvalo dlho a kráľ bol zakúsnutí v chlapcovom ramene. Ten od bolesti vykríkol do kráľovej ruky a nechal slzám voľný priechod. Nikdy si nemyslel, že to bude až tak bolieť. Vážne chcel pre kráľa to najlepšie a tak sa nechal od kráľa oberať o krv.

Po nejakom čase sa Yoongi neochotne odtiahol od chlapcovho ramena. Zlízal mu malé pramienky krvy, ktoré mu vytekali z raniek. Následne si urobil mokrú cestičku až ku chlapcovým nadýchaním perám.

Jimin od prekvapenia vydýchol do kráľových pier. No bozky mu bez váhania opätoval. Pery chlapcov do seba zapadali ako puzzle. Kráľ sa nemohol nabažiť chlapcových sladkých nadýchaných pier. Jimin na tom nebol inak. Síce slabá pachuť krvy mu prekážala ale vedel to prežiť.

,,Teraz sa už napapaj. Budeš to potrebovať", zamumlal kráľ hneď ako sa od seba odtiahli. Jimin mu na to len prikývol a hneď sa pustil do jedla. Nikdy ešte nemal tak výborné a bohaté jedlo. Vlastne si na to nesmie zvykať. Aj tak bude ku koncu piť krv.

Už len tá predstava mu prináša zimomriavky.