My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎

LII.

Jimin
Neviem ako dlho to trvalo. No bolo to sakra nepríjemné. Všetko ma tak bolelo. Mal som pocit, akoby to dieťa nechcelo ísť na svet. A to ma štvalo.

Chvel som niekoho od tej bolesti zabiť. Cítil som len bolesť a to ma štvalo. Chcel som mať niekoho pri sebe, aby ma držal za ruku a upokojoval ma. No na druhej strane nechcem, aby sa niekto okrem lekára dotýkal môjho dieťaťa.

,,Gratulujem vaše veličenstvo. Máte prekrásneho syna", prehlásil lekár po nejakej dobe môjho mušenia. Vyčerpane som sa usmial a zložil som sa na posteli. Následne som sa snažil pohľadom vyhľadať svoje dieťa.

,,Oddýchnite si. Vaše dieťa umyjeme a oblečieme. Následne vám ho dáme a už vás necháme", na to som len prikývol a naďalej som ležal na posteli. No dlho to netrvalo.

Ku mne podišli komorné a pomohli sa mi postaviť a následne ma usadili pohodlne do kresla. Celé telo ma bolelo a ak by ma nepodržali, určite by som spadol.

Akonáhle som pohodlne sedel, komorné sa pustili do upratovania. Všade bol totižto neporiadok a krv. Ak by tu niekto vošiel, mysle by si, že som tu niekoho zabil. A áno, zabil. Seba tou bolesťou.

Netrvalo dlho a predo mňa sa postavil lekár z mojím synom na rukách. Bol zabalený v Yoongiho oblečení spokojne spal. Bez váhania som si ho od lekára prevzal a uložil som si ho na ruky.

,,Vitaj medzi nami princ Min Minsu ."
End of POV

Kráľ sa nemohol dočkať, kedy konečne uvidí svojho milého z ich synom na rukách. Tak veľmi sa na nich tešil. Každý deň od princovi narodenia na nich myslel. Chcel ich mať pri sebe a nikdy ich nepustiť.

Celé dva týždne sa komnate vyhýbal. Celé dva týždne myslel len na nich dvoch. Na svoju prácu skoro zabudol. No čas mu krátili jeho kamaráti a Jiminovi bratia.

No nakoniec sa kráľ dočkal a nastal deň, kedy si kráľovna vyžiadala Yoongiho spoločnosť. To mu len dávalo znak, že jeho milovaný je schopný, k sebe pustiť ľudí. Avšak stále nedovolí len tak niekomu sa dotknúť jeho dieťaťa.

Netrvalo dlho a kráľ sa nachádzal pred dverami od komnaty. Presne ako pred dvomi týždňami sa zhlboka nadýchol a tým mu do nosa udrela vôňa jeho polovičky spolu s prekrásnou vôňou ich syna. Bola to kombinácia jeho a aj mladšieho vône.

Zaklopal na dvere a už len čakal na zvolenie, ktoré sa mu takmer hneď aj dostavilo. Trochu roztrasene otvoril dvere a pomaly vošiel do komnaty. Hneď mu aj pohľad padol na mladšieho v kresle a na rukách drží ich syna v kráľovom oblečení.

Yoongi akoby stratil slová. Tento obrázok si mnohokrát predstavoval, no skutočnosť bola o dosť krajšia. Tak veľmi sa na nich tešil a teraz ich oboch má pred sebou. Ani si neuvedomil, že mu stiekla slza šťastia.

,,Vitaj medzi nami", prehlásil Jimin a povzbudivo, no zároveň milo usmial. Svojho syna si uložil na jednu ruku a tu druhú natiahol ku jeho kráľovi. Ten ani neváhal a hneď sa k nemu pobral.

Nežne ho chytil za ruku a vtisol na jej chrbát nežný bozk. Následne sa postavil za svoju polovičku a svoje oči upriami na svojho syna, ktorý spokojne spal.

,,Je celý po tebe", vydýchol starší zo slabším úsmevom. Jimin hneď po jeho slovách sčervenal a viac uvelebil ich syna vo svojom náručí. Tak veľmi bol nadšený z ich potomka.

,,Nechceš si ho pochovať?", spýtal sa mladší a svoj pohľad zabodol na kráľa. Tomu sa hneď oči rozžiarili a slabo prikývol. Následne sa postavil vedľa svojej polovičky a opatrne si prevzal to malé bezvládne telíčko.

Akoby to princ vycítil a tak po aký otvoril svoje malé perličky. Každé očko bolo inej farby. Jeho práve oko bolo sfarbené do tmavej červene s fialovými podtónom. No a jeho ľavé oko bolo sfarbené do nebeskej modrej z postónom bielej. Presne ako mali jeho rodičia.

Princ sa porozhliadol, na čo sa zastavil na svojom otcovi. Hneď sa zlato zachichotal a natiahol svoje malinké rúčky ku kráľovi. Ten sa len pousmial a jeho malú rúčku chytil do tej svojej.

Princ sa znovu zachichotal a začal sa hrať z kráľovou rukou. Buď ho rôzne ťahal za prsty, alebo ich cmúľal či slabúnko kúsal. No bol to len pokus o kúsanie. Princ ešte nemá zúbky, takže ich aj naďalej cmúľal.

Jimin sa nad tým pohľadom slabúnko zasmial a pohladil kráľa po ruke, na ktorej držal ich syna. Nemohol byť viac šťastnejší. Mal milujúceho muža, dokonalé dieťa, skvelých bratov spolu s ich priateľmi, milujúcich rodičov a kamarátov, ktorý tu pre neho boli. Nemohol si priať lepší život.

,,Vaše veličenstvo. Je čas", ozvalo sa spoza dverí, na čo si kráľ povzdychol. Vtisol svojej kráľovnej bozk do vlasov a z ich dieťaťom sa rozišiel z komnaty. Je tradíciou, že kráľ musí ukázať ľudu, že má svojho následníka. No kvôli upírskym génom to nejde hneď po narodení. Takže do 15-tich rokov princa sa jeho narodeniny budú sláviť v deň, kedy bol ukázaný ľudu. No nakoniec sa budú sláviť dvakrát.

S mladším viedol tento rozhovor niekoľko dlhých dní. Bolo to ťažké, pretože kráľovnej materské inštinkty to zakazovali. No stačil jeden prísny pohľad a lekcia z etikety, a bolo to. Mladší na to prikývol a preto teraz nechal jeho muža z ich dieťaťom odísť.

Kráľ sa pomaly rozišiel smerom na miesto, kde bol aj korunovaný. Hneď ako tam aj prišiel, všetci stíchli a venovali pozornosť kráľovi, ktorý mal na rukách jeho syna. Toho hneď aj podchytil a ukázal ho ľudu, na čo sa nádvorím ozval potlesk a radostné zvuky.

,,Nech žije princ!"