My cold vampire king ↝ⓎⓄⓄⓃⓂ︎ⒾⓃ✔︎

XIX.

Po raňajkách odprevadil kráľ Jimina na miesto, kde sa bude vzdelávať. Následne sa rýchlo pobral pre potrebné veci a vrátil sa do miestnosti, aby sa jeho kráľovna cítila v bezpečí a nič jej nerobilo problémy.

Jimin sa musel pre seba usmiať. Nečakal, že by Yoongi niekedy chcel byť v jeho prítomnosti a hlavne teraz. No bolo mu to aj celkom jedno. Hlavne bolo, že pri ňom bol a on sa nemusel o neho báť.

Celý deň aj takto presedeli. Jimin sa učil etiketu, postoj, správanie a zvyšné kráľovské zvyky, no a Yoongiho vybavoval potrebné veci. Užíval si prítomnosť svojej drahej polovičky. Nepotreboval slová a ani nič podobné, len mu stačila jeho prítomnsot.

Na druhej strane, princ strávil svoj voľný čas vo svojej komnate a rozmýšľal nad Jungkookom. Stále mal v hlave obraz jeho dokonalej tváre, jeho krehký hlas a jeho celého. Nemohol naň prestať myslieť.

Chcel ho mať pri sebe a nikam ho nepustuť. Vzdal by sa aj svojho života, ak by to bol jediný spôsob, ako byť s Jungkookom. Len to jediné chcel a nič iné. To bolo pre neho všetko.

,,Možno by som ho mal niekde pozvať alebo začať s ním tráviť čas. Aj tak tu je nuda", povedal si pre seba princ a zadíval sa z okna a kráľovskú záhradu na ktorej boli rôzne druhý kvetov. Skôr to prupomíbalo dúhu a nie záhradu. Pôsobila ukľudňujúco.

Nevedel, čo tu mal robiť a tak sa radšej pobral zo svojej komnaty rovno do kráľovských stáji. Jeho brat bol pri Jiminovi a robil mu tam spoločnosť. Jeho rodičia boli kto vie kde a rozhodne s nimi nechcel tráviť svoj voľný čas. Ešte to by mu chýbalo.

V stajni osedlal svojho koňa a pobral sa pomaly smerom z paláca. Mohol by sa niekde prehsť a potom vyskúšať šťastie u Jungkooka. Samozrejme o tom silno pochyboval ale chcel vedieť, akoby na to reagoval.

Nepozorovane sa vyplazil z okolia palácu a pobral sa lesnou cestičkou. Príjemný čerstvý vzduch ho ukľudnil a striedil mu myšlienky.

Spokojne si vydýchol a nechal sa unášať odolnou prírodou. Vždy chcel takto niekde chodiť a hlavne bez dozoru. Mohol byť sám sebou a nie sa tváriť na nejakého vznešeného princa. Vždy to neznášal ale nemal na vyber.

Po nejakom čase sa dostal ku lúke. No nevošiel na ňu. Ostal medzi kríkmi a pozoroval hnedovlaska pred sebou, ktorý spokojne ležal na zemi zo zatvorenými očami.

Vyzeral ako anjel, ktorý spadol z neba a práve odpočíva. Jeho anjelskú tvár osvetľovali slnko a tým vyzeral ešte krajšie. Jeho hnedé vlasy mu trochu padali do očí, ktoré boli celý čas zatvorené. Rúžové pery vyzerali ešte lákavejšie ako naposledy, pričom boli trochu pootvorené. Ruky mal pod hlavou a jednu nohu pokrčenú. No proste bol dokonalý.

Princ zošiel po tichu z chrbta. Svojho koňa, no chlapec ho aj tak počul a otvoril svoje dokonalo orieškové oči. Hneď aj pohľadom vyhľadal princa, na čo skoro zabudol dýchať.

Presne ako sa princovi páčil Jungkook, tak aj jemu sa páčil princ. Nikdy nevidel krajšieho človeka, aký bol princ pred ním. Ak by sa dalo, povedal by, že prišiel zo samotného neba.

Taehyung uviazal svojho koňa ku stromu a pomalým krokom sa pobral ku chlapcovi, ku ktorému sa posadil. Jungkook sa naň len prekvapene pozeral a nevedel, ako reagovať. Nikdy by si nemyslel, žeby si k nemu prisadol samotný princ.

Jeho srdce vynechalo niekoľko úderov a neraz zabudol, ako sa dýcha. Takého anjela mať pri sebe bolo to najlepšie, čo sa mu stalo. Nikto nemal takú česť ako on.

,,Jungkook, chcel by som sa ťa niečo opýtať", preťal princ ticho medzi nimi. Jungkook sa prekvapene pozrel na chlapca vedľa. Bol prekvapený ako z toho, že princ vedel jeho meno ale aj to, že práve od neho princ niečo chce.

,,Kľudne vaše veličenstvo", odpovedal mu chlapec a čakal na jeho otázku. Taehyung sa len usmial a hneď mu aj venoval svoj pohľad. Jungkook hneď aj trošku sčervenal a uhol pohľadom.

,,Išiel by si so mnou niekedy na v-večeru?", spýtal sa princ po chvíli, kedy hľadal odvahu. Nikdy si nemyslel, že bude také ťažké niekoho požívať na večeru.

,,P-princ. Ale veď ja som len obyčajný chlapec z konca kráľovstva. Mali by ste si nájsť niekoho lepšieho ako som ja", stále sa prekvapene pozeral na princa vedľa seba. Jeho otázka ho vyviedla z mieri. Nikdy by nič podobné nečakal.

,,Jungkook.... za prvé, volaj ma Taehyung a tykaj mi. No a za druhé, tvoj brat sa stane polovičkou toho môjho. Čo je na tom zlé? Môžem ísť na večeru s kým len chcem", prehlásil princ už trochu podráždene.

Nebolo to z chlapcovej odpovede a ani jeho zprávania. No nechcel o svojom postavení už hovoriť. Len mu to prinášalo smolu a on bol ako v klietke. Nemal slobodu ale jeho brat si mohol robiť čo len chce. To ho štvalo najviac.

,,Pri- teda Taehyung. Neviem, či som na to vhodná osoba. No ak ti to urobí radosť, tak pôjdem", prehlásil Jungkook zo slabým úsmevom na perách, ktorý mu Taehyung hneď aj opätoval.

Taehyung nikdy nebol šťastnejší. Človek, do ktorého sa zamiloval s ním pôjde na večeru. Splnil sa mu ten najväčší sen na svete. Takto si môže kľudne založiť rodinu a byť z osobou ktorú nadovšetko miluje.

,,Inak Taehyung?", spýtal sa Jungkook po nejakej dobe ticha. Princ mu hneď aj venoval pohľad a pokynul, aby pokračoval v rozprávaní. Ten hneď tak aj urobil.

,,Mohol by som sa niekedy stretnúť zo svojím bratom?", spýtal sa a čakal na princovu odpoveď. Ten sa len zasmial a hneď na to aj prikývol.

,,Veď to je samozrejmosť. Skúsim ho nejak odtiahnúť od Yoongiho, čo bude asi ťažké ale skúsim to", usmial sa princ a pomaly sa postavil zo zeme. Hneď na to sa postavil aj Jungkook a rovno mu aj poďakoval.

Následne sa rozlúčili a pobrali sa svojími smermi. Jungkook išiel z príjemným pocitom na srdci domov, rovnako ako Taehyung. Ten si aj myslel, že po rokoch sa mu rozbúchalo srdce.

Konečne pocítil lásku.