runaway.

71.

Viola ležala v zelenom spacáku svojho brata, zababušená v mikine a s kapucňou na hlave. Ešte stále jej bola trochu zima, ale odmietala vliezť do stanu a odňať si tak právo pozerať sa na tú úchvatnú hviezdnu oblohu. Mesiac vrhal na zem biele svetlo a milióny malých bielych bodiek sa jej vypálili na spodnú stranu viečok.
„Nezmrzni." varoval ju Timothy a ponúkol jej jednu zo svojich mikín Nie tú, čo by mal mať na sebe, ale čistú z ruksaku. Okrem toho, že vedel aká je háklivá na oblečenie, predsa nebol hlúpy a ani keby chcel, nepokúšal by sa o nijaké presladené gentlemanské gestá, aby si Violu namotal. Bol proste správne vychovaný a záležalo mu na jej zdraví. Navyše, nemohol ju jej Tylerovi vrátiť s nejakým zápaľom pľúc, alebo čím.
„Vďaka." natiahla si ďalšiu vrstvu.
„Tak čo, už sa chceš vrátiť domov?" opýtal sa pobavene.
Viola mlčky nespúšťala oči zoblohy a po pár dlhých sekundách pokrútila hlavou.