runaway.

13.

„Zobuď sa!" 

„...." 

„Héj, zobuď sa!" Viola sa zobudila na necitlivé zatrasenie. Dúfala, že keď otvorí oči, tak bude všetko tak ako predtým. Ideálne ešte lepšie- jej mama nebude mať dredy a jej oco si konečne kúpi smartfón. Zažmurkala a podskočila,keď zistila, že neznáma tvár je len niekoľko centimetrov od tej jej. To bolo vrcholne neprimerané. 

„Vystupujeme." oznámil jej a stihol si z hlavy kapucňu. 

„My?" vyskočila na nohy a automaticky ho nasledovala. Sama nevedela prečo. 

„No...už sme tu. Mala si to na lístku, alebo chceš ďalej cestovať načierno?"chalan...skôr mladík sa na ňu obozretne pozrel. 

„Nie...samozrejme, že nie. Vďaka, že si ma zobudil." preskočil jej hlas. 

Dopekla, je predsa na úteku, nemala by sa správať ako ustráchané dievčatko.