Tyler bol taký nervózny, že chcel už už ujsť, no nakoniec zaklopal na dvere. Olupovala sa z nich farba a nad nimi visela akási zvonkohra. Už bola tma a on sa cítil ako zločinec, no cítil, že sem musí prísť. Falošný pocit úľavy sa dostavil chvíľku po tom, čo nikto neotváral, no nakoniec začul kroky a štrnganie kľúčov.
Dvere sa odchýlili na malú medzierku v ktorej sa objavila rozospatá tvár jedného z jej bratov. Nebol si istý ktorého, nikdy ho to nezaujímalo.
„Tyler?" zamrmlal prekvapene.
„Hm?" Ty nechcel povedať nesprávne meno, tak nepovedal radšej žiadne.
„Viola tunie je. Myslel som si, že o tom vieš." podotkol rozpačito a pošúchal si zozadu krk.
„Viem. Som z toho...nervózny." priznal Tyler.
„Nevieš kde je?" vybľakol chalan stojaci vo dverách.
„Nie." hlesol snúbenec.
![](https://img.wattpad.com/cover/94303559-288-k760607.jpg)
YOU ARE READING
runaway.
Short StoryPred rodinou. Pred obavami. Pred svadbou. Pred problémami. Pred samým sebou. Dá sa pred tým všetkým jednoducho utiecť?