runaway.

51.

„Chcel som sa len spýtať...kedy odtiaľto ide najbližší autobus?" vyzvedal a Vee sa uľavilo, že si nakoniec zvolil možnosť ísť do mesta a nie nechať sa nehanebne pozvať na chutný domáci obed. Takmer jej zaškvŕkalo v bruchu pri predsatve pečeného mäsa a polievky s lahodnou zeleninou.
„Odtiaľto?!" tetke vyletelo obočie do výšin sivých vlasov.
„Odtiaľto nejde autobus nikdy!" zasmial sa muž v stredých rokoch, ktorý zabrzdil za obomi obyvateľkami. Viola predpokladala, že je otcom dieťaťa a dieťaťom starenky.
„Aha," Timothy hodil pohľad do zeme a zatváril sa zamyslene.
„Ale...ak chcete, môžem vás poobede hodiť do mesta." ponúkol sa štyridsiatnik. Viola chcela namietnuť, že to netreba, no jej spoločník ju predbehol
„Vážne? To by bolo naozaj naozaj skvelé!" Dievčina čakala, že sa ešte nedajbože chytí za srdce.
„Tak my teda ideme pohľadať nejakú reštauráciu, kde si dáme obed a stretneme sa niekde....tu?" navrhol ukazujúc na ošarpanú lavičku s chýbajúcou opierkou. Stála pod žalostnou veľkou brezou.
„Reštauráciu?!" tetka vybuchla do smiechu a dievčatko skrylo svoj úškrn v golieri svetríku. Timothy ostal akože v pomykove a Viola odolávala pokušeniu nakopať ho, za jeho manipuláciu. Bolo to nehorázne, no bola príšerne hladná. Aspoň sa teda nezapájala, aby to nebola jej vina.
„Tu zďaleka nikde nič nie je!" ozrejmil im otec dievčatka.
„Ach, tak." Timothy znova nahodil svoj zamyslený pohľad. Vedel, že ešte chvíľku a už vyhrá.
„Ale ak chcete môžete ísť na obed k nám. Aj tak nás bude veľa." pokrčila tetka plecami a jej syn sa na nich povzbudivo usmial, nech sa len nehanba. Timothy im úsmev opätoval- zbožňoval to, že dedinčania sú takí slušní a štedrí. Aj on taký bude, až bude dospelý. Teda...aj mentálne.
Vrhol pohľad na Violu, aby niečo povedala.
Viola sa nadýchla a s premáhaním sa usmiala. „To by bolo skvelé, naozaj skvelé!"