Po zimných prázdninách s tým stále neprestali. S tým civením myslím. Najmä keď vezmem do úvahy všetky tie Finnove letmé dotyky a neustále vzájomné postrkovanie.
"To je také otravné!" zamrmlala som. Sedeli sme na obede, ja som sa snažila jesť a Finn baštrngoval s mojim foťakom tváriac sa veľmi profesionálne, preto som sa mu neobťažovala povedať, že má objektív nasadený zle.
"Na to si zvykneš!" venoval mi povzbudivý úsmev a cvakol ma.
Potom si z vlasov vytiahol svoje slnečné okuliare a nemotorne mi ich nasadil na nos "Naozaj, zvykneš si."
YOU ARE READING
ExtraOrdinary
Short StoryOna bola takmer neviditeľná. On bol naoko dokonalý. No obaja boli výnimoční.
