Sedeli sme na obede a snažili sme sa nájsť na tácke aspoň ničo poživateľného, keď prešiel okolo. Mal na sebe čierne nohavice, bielku košeľu, vansky, slnečné okuliare a...traky?!
Moje kamošky sa tvárili akoby sa nič nedialo, no hneď ako to bolo možné, začali si šepkať.
„Ten je....ááách!" zašepkala Margot do pohára a nespúšťala z neho oči.
Celá jedáleň z neho nespúšťala oči.
Celý svet z neho nespúšťal oči.
YOU ARE READING
ExtraOrdinary
Short StoryOna bola takmer neviditeľná. On bol naoko dokonalý. No obaja boli výnimoční.
