"Prečo tomu neveríš?" opýtal sa ma neskôr na obede.
Polka jedálne upierala pohľad našim smerom. Bolo to nepríjemné. Nechápem ako to Finn zvláda každý deň.
"Pretože je to hlúposť!"
"Nie je."
"Nikto nie je výnimočný. Ani ty. Ani ja. Predovšetkým nie ja!" odsekla som nahnevane a odišla som preč.
Nemienim pred ním opäť plakať.
YOU ARE READING
ExtraOrdinary
Short StoryOna bola takmer neviditeľná. On bol naoko dokonalý. No obaja boli výnimoční.
