Why

Prečo to stále robíme?
          Hráme dookola tu istú hru pretvárky, že je všetko v pohode aj keď nie je. 
          Tvárime sa, že o tom s nikým nechceme hovoriť, akoby problémy čo nás ťažia v prítomnosti druhých neexistovali. Pravda sa skryje a vezme zo sebou aj problémy nie?
          Nie, nanešťastie. 
          Robíme to všetci? Či som sama v ukrývaní sa pred problémami? Pocitmi?
          Utekám v kruhu a divím sa že sa okolie nemení.
          Vždy sa dostanem von z temnoty, len aby som ju o pár dní zase našla. Alebo možno ona si nachádza mňa? Možno nikdy neodchádza ale je stále vo vnútri a občas jednoducho prekryje svetlo ako búrkový mrak.
          Potom je tu druhá strana, ľudia čo sa tvária že chcú počuť naše trápenia. Kto v skutočnosti chce počuť o problémoch niekoho druhého? Každý máme svojich problémov až až. 
          Možno psychológ, možno dobrý priateľ. 

Prečo mám pocit akoby som bola spisovateľka, čo nevie písať?
          Len sa pýtam, pretože čím ďalej tým viac prestávam dýchať. 
          Viem čo robiť iba neviem ako, moje slová akoby nemali váhu 
          To čo viem robiť stráca podstatu a to čo robím ju nikdy nemalo.
          Len si prajem aby príbeh, ktorý sa snažím priblížiť videl aj niekto ďalší kto ho dokáže napísať, 
          Pretože ja mám pocit, že som schopná len tápať. 
          Akoby bol v hlave blok čo mi bráni rozmýšľať a ja som strácala silu ďalej bojovať.
          všetko sa mení, len ja ostávam zaseknutá na známych miestach, ktoré už nie sú.
          Už sú ukryté iba v mojich spomienkach a nezdá sa, že by bol niekto koho to zaujíma 
          Som utsider vo svete plných sĺnk
          Svetlo s temnotou vnútri seba 
          Spisovateľ čo nevie písať 
          Milenka čo nepomiluje 
          Priateľka čo nepobozká
          Budúcnosť žijúca v minulosti 
          Prítomnosť žijúca v budúcnosti 
          Akoby vo mne bola jedna veľká diera a ja som ju nestíhala zapĺňať.
          Čo mám robiť keď cítim, že nie som kde byť mám? 
          Nerobím čo robiť mám? 
          Ale každý naokolo tvrdí, že som kde byť mám, že robím čo robiť mám?
          Čo robiť keď nie je cesta von? Keď únik nie je možnosť, domov už nie je domovom a život sa stal iba jedným veľkým súbojom navonok vyzerajúcim ako úspech?
          Ďalej bojovať...